Ak má Bratislava raj, tak je to práve tu!

Bratislava má naozaj mnoho krásnych miest… Každý, kto tu žije, má tie svoje naj. Od tých notoricky známych ako sú hrad, Slavín, stredoveká Kapitulská či Železná studnička, až po tie menej známe, osobné, ktoré milujeme preto, lebo nás s tým miestom spája náš vlastný zážitok, pocit, ktorý je neprenosný…

Vodáci patria k Bratislave ako Dunaj.

Pre mňa je jedným z najčarovnejších miest Karloveské rameno. Je to kus nefalšovanej dunajskej divočiny, ktorý sa začína za Mostom Lafranconi pod Botanickou záhradou a ťahá sa takmer až po devínsky kameňolom. Pritiahli ma tam už ako 12-ročného ryby. S kamošom Rudom sme chodili pod Botanickú záhradu skúšať šťastie, ale až na pár plotíc sme nič extra nechytili. V tom čase Most Lafranconi (pôvodne Most mládeže) ešte len stavali a vyzeralo to tam inak ako dnes. V istom smere horšie – čističky odpadových vôd ešte neboli a potok Vydrica nadivoko ústil do Dunaja, kam od intrákov v Mlynskej doline niesol kusy hajzlákov a frcgumy, ktoré sa v riečnych víroch nechutne točili na hladine. To bolo tak okolo roku 1987.

O pár rokov som sa do tých končín vrátil – z gympla na Ladislava Sáru sme tam chodili behať na telesnej a fakt ma to nebavilo. Mňa jak začne pichať pod rebrom, tak s behom končím, čo je tak do dvoch minút.

V Karloveskej zátoke je viacero lodeníc a vodáckych klubov.
Veľký Dunaj a rameno.

Prešlo zase niekoľko rokov a na výške som si vybral, že povinnú telesnú by som rád absolvoval v lodenici UK v Karloveskej zátoke. To už bolo iné, preháňať sa na kajaku či kanoe po vode, nechať sa opaľovať slnkom a ovlažovať sa v tom čase už čistou dunajskou vodičkou. Tiež som tam začal opäť chodiť na ryby, raz som tam dokonca vymákol Jula Satinského s udicami. Ale nebol na rybách, práve tam točili nejaký film.

Na vode je živo sedem dní v týždni.
Miestne kluby vychovali viaceré známe mená vodáckych športov.

Dnes je Karloveská zátoka oveľa živšia ako pred tými 20 – 30 rokmi. Je super, že lodenice a vodáci nezmizli z mapy Bratislavy. V pekné dni vidieť na vode desiatky člnov, ako sa preháňajú po hladine. A keď je optimálny stav vody, môžu pádlovať hore proti prúdu Karloveského ramena, čo sú nejaké 3 kilometre. V tých častiach je to ešte divokejšie, stretnete tam akurát tak nejakého rybára či psíčkara.

Horný úsek Karloveského ramena.
Vodácka pohodička.

Ale nielen vodákmi to tu žije. Obľúbenou v Karloveskej zátoke je malá knajpa Mark Twain na malom odstavenom parníku, kde si v romantickom prostredí môžete dať kofču či pivko. A v lete, keď je nízka voda a odkryjú sa pláže, sa ľudia na viacerých miestach medzi ramenom a hlavným tokom Dunaja opaľujú (aj na Adama!). V tuhej zime sa v zátoke zase dá korčuľovať a hrať hokej. Skrátka, ak má Bratislava svoj raj, tak je práve tu! Zatiaľ.

Hokej v zamrznutej zátoke.
Podnik Mark Twain.

Kedysi bola jedinou veľkou betónovou stavbou pri zátoke budova internátu Družba. Dnes tam sú aj moderné luxusné bytovky, ktoré sa zatiaľ nesmelo zastavili na kúsok od okraja ramena. Roky sa hovorí o tom, že developeri by to tam radi zastavali viac. Lenže betón s rajom nejdú dohromady.

Internát Družba.
K divočine zátoky developeri natlačili luxusné bytovky.

  • 24. mája 2019 at 15:57
    Permalink

    Neviem sa zorientovat, co za most alebo cestu je na 6. fotografii odhora? Respektive 7. odspodu.

    Reply
  • 30. novembra 2020 at 11:20
    Permalink

    A čo tak spomienka na internát Švédske domky,či na lodenicu UK na šlepe či člepe? Už ani nepamätám ako sa tie člny volali!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *