Toto musíte vidieť: Vstúpte do Kostola svätého Mikuláša pod Bratislavským hradom

Ten maličký kostolík si všimne každý, kto sa zadíva na bratislavský hradný kopec. Skromný, učupený pod hradbami a predsa vyčnieva a priťahuje pohľad. Čo je to za kostol? Vyberte sa s Bratislava, My Love do Kostola svätého Mikuláša pod Bratislavským hradom a pokochajte sa jeho tajomnou krásou. 

Priznajte si, koľkokrát ste šli hore kamennými schodmi, ktoré vedú z Mikulášskej ulice na Bratislavský hrad a koľkokrát ste si povedali, že by ste sa radi pozreli aj do toho starého kostolíka? Ja snáď stokrát! Ale vždy, keď ma moje bratislavské potulky zaviedli do tých končín, bol kostol zatvorený. Niekedy som teda len tak nakukol cez kľúčovú dierku, či náhodou niečo neuvidím. Videl som… nič. Tak som Kostol svätého Mikuláša obdivoval aspoň zvonka. Vždy som si pritom spomenul na zážitok zo začiatku 90. rokov, keď som sa zhodou náhod dostal aspoň do kostolnej krypty. Písal som o tom v tomto článku. 

MIKULÁŠ JE NIKOLAJ

Sen nazrieť do Kostola svätého Mikuláša vo mne teda zrel dlhé roky. Pred pár týždňami som sa do toho konečne obul naplno a vďaka ústretovosti pravoslávnej cirkvi som sa nakoniec dostal dnu. Ozaj, a prečo som kontaktoval práve pravoslávnu cirkev? Tá totiž od roku 1945 spravuje tento pôvodne katolícky kostol, a preto sa tiež môžete stretnúť aj s jeho ďalším, pravoslávnym, názvom – Chrám svätého Nikolaja. 

SCHODY DO CHRÁMU

Stúpam strmými kamennými schodmi z Mikulášskej ulice a neviem sa dočkať. Dnes neprejdem iba tak okolo, dnes vojdem dnu! Som pri kostole. Nad starými kovovými dverami je soška svätého Mikuláša, ktorý akoby ma pozýval dnu. Tak stisnem starú ornamentálnu kľučku, dvere povoľujú a hneď za nimi ma už čaká usmiaty Peter Trudič, ktorý mi dnes bude robiť sprievodcu.

“Vitajte v našom Chráme svätého Nikolaja,” povie a ja ohromený plnými dúškami nasávam prvé sekundy tajomnej atmosféry kostola. Šero, staré tmavé obrazy, k tomu po stenách množstvo pravoslávnych ikon, plamienky desiatok sviečok a v rohu ešte aj vianočný stromček… No, hneď  na prvý pohľad je to iné ako u katolíkov. 

VÝCHOD A ZÁPAD

“Chrám svätého Nikolaja stojí na základoch niekdajšieho gotického kostola. Ten však v 16. storočí zbúrali z obavy pred Turkami. Nový kostol dala v roku 1661 postaviť Františka Khuen, vdova po palatínovi Pavlovi Pálffym,” vysvetľuje mi Peter Trudič v krátkosti históriu kostola.

“Ako vidíte, je to unikátny priestor. Stretávajú sa tu západná a východná cirkev. Aj keď po vojne začala kostol užívať pravoslávna cirkev, nič sa nemenilo a všetko katolícke tu zostalo. Sú tu tri oltáre, Hlavný je zasvätený svätému Mikulášovi, naľavo je oltár sv. Kríža a napravo oltár sv. Rozálie. Pred hlavným oltárom stojí pravoslávny ikonostas z roku 1930, ktorý oddeľuje svätyňu od časti určenej pre veriacich.”

KRÁSA IKON Z VÝCHODU

Je to naozaj zvláštne vidieť toľko všelijakých svätých pokope. Akoby tu malo zraz celé nebo. “Máme tu ikony z rôznych krajín – zo Srbska, z Rumunska, Ruska, Grécka… Všimnite si, že každá krajina má svoj tradičný rukopis, nie sú všetky v rovnakom štýle,” upozorňuje ma a dopĺňa: “Ikona má pre pravoslávnych veriacich veľký význam, priamo zosobňuje svätého, ktorému sa klaniame.” 

PRAVOSLÁVNE TRADÍCIE

Ako to vlastne funguje v pravoslávnom kostole, pýtam sa. “My napríklad nemáme organ, iba spievame. Keď kňaz slúži liturgiu, tak je otočený smerom na východ, a teda chrbtom k veriacim. V našich kostoloch tiež veľmi radi pálime sviečky. Tu za živých, tam pod krížom, za mŕtvych,” ukazuje mi a pristupuje k polici s knihami. Otvára jednu a začne čítať. Po rusky? Nie, ale je to niečo také… “Používame cirkevnú slovančinu, je to starý jazyk, z ktorého sa vyvíjali iné jazyky ako srbčina, ruština a ďalšie.” Neuróny v mojom mozgu zaiskrili a vybavili sa mi všetko to dejepisné učivo o Cyrilovi a Metodovi, ktorí k nám prišli až z Grécka a o ich žiakoch, ktorí niekde v dnešnom Macedónsku dali dokopy cyriliku. 

CHRÁM OŽÍVA

Môjmu sprievodcovi spomínam, že Kostol sv. Mikuláša sa mi zdal roky zatvorený. Ako to teda je? Využíva sa?  “Máte pravdu, istý čas po otvorení nového Chrámu sv. Rastislava v Ružinove sa tu slúžili omše už len sporadicky, ale od júla minulého roka sú tu omše už takmer každý deň. V lete Chrám sv. Nikolaja  sprístupnili aj pre turistov. Všetci, ktorí idú na Hrad, sa tu radi zastavia,” hovorí Peter Trudič. 

V Bratislave sa k pravosláviu hlási okolo 3 000 veriacich, ktorí do nášho mesta prišli zo všetkých končín Slovenska i zo zahraničia. A to je to, čo mám na našom meste rád. Ten cvrkot a stretávanie sa rôznych kultúr, ktoré spoločne dotvárajú bohatstvo Bratislavy. Bohatstvo, ktorého symbolom je aj Kostol sv. Mikuláša, alebo ak chcete Chrám svätého Nikolaja.