26. februára 2024
HistóriaMiesta

TEMNÉ KRIMI: Priťahujú lesy nad Račou tragédie?

Bratislavské lesy, to nie sú len pokojné prechádzky pod korunami bukov, opekačky a výletiky. Malé Karpaty majú aj svoju temnú stránku. Po stáročia boli dejiskom strašných vecí. Útočisko tam nachádzali zbojníci, dezertéri, trestanci, najodpornejší úchyláci… Na ich temné činy sa už dávno zabudlo a my dnes môžme vnímať iba tú peknú stránku lesoparku. Po jednom krvavom zločine sa však zachovala pamiatka do dnešných dní. Nájdete ju v lese nad Račou.

Rača – taká idylická dedinka a také temné udalosti!

Haluzického pomník

Začiatkom 40. rokov minulého storočia úradoval v lesoch v okolí mesta pytliak Štefan Skala z Račistorfu (Rače). Ťažko povedať, či ho vo vojnových rokoch na cestu zločinu dohnala núdza, snaha postarať sa o ženu a maličkú dcérku, alebo len vidina ľahkej koristi. Tak či tak, Skala sa nezastavil pred ničím a z pytliaka sa nakoniec stal vrah! V dedine mal povesť násilníka, za ublíženie na zdraví a ďalšie delikty viackrát sedel v base. Najmä keď si vypil zapáral a chcel sa biť.

V sobotu večer 5. apríla 1941 sa Skala vybral do račistorfských lesov pytliačiť, ale čo čert nechcel, vymákol ho tam poľovník Viktor Haluzický. Tak ho Skala zastrelil. Práve na tom mieste, ktoré volali na Zálistku, stojí skromný kamenný pomník s kovovou doskou, na ktorej je vyobrazený sv. Hubert. „Na tomto mieste bol dňa 5. apríla 1941 pytliakom zastrelený Viktor Haluzický, člen L.O.S. Bratislava,“ pripomína lakonicky text.

Haluzického pomník označuje miesto, kde pytliak Skala zastrelil poľovníka.

Neviem, či vtedy bolo z toho v Rači veľké haló, ale moja babka, ktorá tam vtedy žila a mala skoro 20 rokov, nikdy žiadneho vraždiaceho pytliaka nespomínala. Ukážka z dobovej tlače však dosvedčuje, že žandári vyrazili ničomníkovi ihneď po krku. A došlo pritom k ďalšiemu krviprelievaniu. Dňa 7. apríla Skala pri svojom dome od chrbta smrteľne postrelil žandárskeho strážmajstra, ktorý skonal o pár hodín v nemocnici.

Skalovi boli v pätách žandári aj vojaci a na jeho dolapenie bola vypísaná odmena 5 000 korún. Lenže on veľmi dobre poznal lesy a dlho sa mu darilo unikať spravodlivosti. Nakoniec ho žandárom zradil jeho kamarát. Skalu zastrelili v nedeľu 4. mája 1941 o 9. hodine ráno nad Svätým Jurom. V lesoch nad Bratislavou opäť zavládol mier a pokoj, ale nie nadlho. Začiatkom apríla 1945 sa tadiaľto prehnal front a zem v Malých Karpatoch sa opäť sfarbila do červena… Iba pripomeniem, že ak sa chcete vydať k Haluzického pomníku, poraďte sa s mapou, nie je to totiž na turistickej trase.

Po Skalovi bolo vyhlásené pátranie.

Brichtov kríž

Keď už sa budete potulovať v lesoch nad Račou, možno natrafíte na svedka ďalšej tragédie. Na modrej značke nad Knižkovou dolinou stojí tzv. Brichtov kríž. Text je stručný, ale výstižný: „Florian Brichta Tady na temto míste vůz ho prejel a porad zemrel 31. mája 1871“.

Ďalší príbeh z račianskej čiernej kroniky.

Neviem čím to je, ale račianske lesy akoby tragédie priťahovali… Tak len pre úplnosť, ešte dve hrozivé miesta.

Horvátov kríž

Nachádza sa pri asfaltke na Biely kríž. Označuje miesto, kde vo februári 1948 cestou domov z lyžovačky pri horárni zahynul študent medicíny Ivan Horvát. Vyčerpaný zamrzol.

Sakrakopec

No, aby toho nebolo málo, nad Račou došlo aj k jednej z najdesivejších tragédií bývalého Československa. Dňa 24. novembra 1966 na kopci, ktorý miestni volali Sakrakopec (prečo?) havarovalo bulharské lietadlo s 82 ľuďmi na palube. Nikto neprežil. Udalosť sa zapísala do dejín ako najhoršia letecká katastrofa nielen na území Slovenska, ale celého Československa.

Tak čo, dostali ste chuť na trocha temnú túričku po račiankom  chotári? NEOĽUTUJETE!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *