19. apríla 2024
HistóriaMiesta

SMUTNÝ NÁLEZ V STAROM MESTE: Po staviteľovi Justičáku a Národného múzea nám zostal tento domček

Mnohé príbehy nepochoval čas, ale nezáujem ľudí. Žasneme nad povesťami starého Prešporka, s hrdosťou sa obraciame do dôb, kedy Požoň bola hlavným mestom Uhorska, radi sa nechávame očariť legendami o Veľkej Morave či Keltoch… Pritom mnohé príbehy nášho mesta, ktoré by sme ešte aj teraz mohli uchopiť, nám unikajú rovno pred očami. Ako je to v prípade tohto nenápadného domčeka, na ktorý sa môžete pozrieť spoza plechového plota na Grösslingovej ulici.

Takto dopadlo sídlo stavebnej firmy Nekvasil. Dom je pustý už dobrých 20 rokov.
V roku 1996 v dome ešte niekto býval.

Na fasáde nenápadnej budovy je napísané STAVITEL V. NEKVASIL. Je to zaujímavý odkaz na českého staviteľa Václava Nekvasila (*1840 – †1906) a jeho najstaršieho syna Otakara Nekvasila (*1869 – †1933), ktorým sa podarilo vybudovať jednu z najväčších stavebných firiem v Česku. V Prahe postavila firma Nekvasil  napríklad paláce Koruna, Adria či YMCA. Po vzniku Československej republiky začala podnikať aj na Slovensku a v Bratislave postavila dve výnimočné stavby – Justičný palác a budovu Slovenského národného múzea.

Justičný palác

S výstavbou Justičáku na Záhradníckej ulici sa podľa návrhu slovenských architektov Alexandra Skuteckého a Vojtecha Holescha začalo v roku 1930 a hotový bol o sedem rokov neskôr. Pôvodná kapacita väznice bola 300 osôb, dnes je to 644 osôb. Vždy, keď idem náhodou okolo, mi nejaký vnútorný hlas hovorí – stačí ho vidieť takto zvonka!

Na rozdiel od Justičného paláca, v budove Slovenského národného múzea na nábreží väčšina bratislavských smrteľníkov bola. A rada. Pôvodne to bola pobočka Českého zemědělského muzea, ktorú v roku 1924 založila Spoločnosť slovenského vlastivedného múzea. V roku 1961 sa spojila so Slovenským národným múzeom, ktorého riaditeľstvo odvtedy v budove sídli. Ale, samozrejme, je to hlavne sídlo Prírodovedného múzea SNM. Priznajme si, chodili sme tam radi ako decká, chodíme tam teraz so svojimi deťmi či vnúčatami a hoci nie je porovnateľné s prvou ligou svetových múzeí, má čím zaujať. Neviem ako vy, ale ja mám najradšej zbierku hornín a minerálov, diorámy, mamuta a obrovskú vyzu visiacu zo stropu! A také to vŕzganie parkiet pod zošľapaným kobercom.

Slovenské národné múzeum

Takže tak, toto dala nášmu mestu veľavážená firma Nekvasil. A my? Unikátny dom, ktorý nám po nej zostal, už dlhodobo opustený chátra. Ešte v polovici 90. rokov tam niekto býval, čo dokazuje fotka z môjho archívu. Dnes smutno a mŕtvo. Dom, ktorý jedného dňa asi zmizne z mapy Bratislavy a s ním aj jeden zaujímavý príbeh…

Otakar Nekvasil (*1869 – † 1933) vybudoval z otcovej firmy jednu z najväčších stavebných spoločností v Českolovensku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *