Dom, ktorého záhadu som nikdy nerozlúštil

Denne chodíme ulicami a nemáme potuchy o príbehoch, ktoré sa v ich domoch odohrali.  Sem-tam nám to pripomenie nejaká tá pamätná tabuľa, alebo v prípade známych pamiatok nám možno prebehne mysľou – aha, toto je Stará radnica, toto Primaciálny palác, teraz idem okolo Národného divadla… Ale čo tisíce tých ostatných budov v Bratislave?

Na prízemí bývala ešte v 90. rokoch galantéria.

Určite každý dom, vrátane toho najbežnejšieho paneláka, by nám vedel povedať zaujímavý príbeh. Veď kde bývali všetci tí herci, básnici, maliari, politici…? Väčšinou v takom obyčajnom dome ako ja či vy.

Jedným z najzáhadnejších v Bratislave je pre mňa tento ošarpaný dom na Župnom námestí. Na hrdzavých štítoch ešte badať písmená nejakej prvorepublikovej firmy. „PLETENÝ GALANTÉRNY TOVAR. VO VEĽKOM,“ dá sa mi prečítať.

Starý firemný nápis sa dá ešte sčasti čítať.

Vždy, keď som začiatkom 90. rokov išiel okolo električkou alebo peši, hľadel som na tú budovu ako hypnotizovaný. Na prízemí sa nachádzal malý obchodík – galantéria a textil. Žeby stále ten istý ako na starom štíte? Dvere bývali otvorené a ja som videl, že tmu vnútri rozjasňuje iba svetlo obyčajnej žiarovky visiacej zo stropu. Na pulte boli porozkladané všelijaké látky, cverny, stuhy, na stene vyšívané obrazy… A za pultom sa krčil starec ako z rozprávky. Zhrbený, sivovlasý, s riedkou briadkou, zošúverený… Normálne prototyp židovského obchodníka z nejakého príbehu starého Prešporka. Nikdy som nevošiel dnu, hoci som túžil pozrieť sa mu zblízka do tváre, odfotiť si ho, pozdraviť…

Až som si jedného dňa uvedomil, že starec tam už nie je. Obchod je zrušený a miesto neho nejaký nočný podnik, pod ktorým je možné predstaviť si všeličo.

Ale vždy, keď idem okolo, hútam, čo to bolo za človeka. Čo to bol za čudesný obchodík… Bol a už nie je. Zostal mi iba nejasný príbeh.

Mramorová doska s menom architekta budovy.

  • 20. januára 2020 at 21:23
    Permalink

    to je celý článok….?

    Reply
  • 6. mája 2020 at 17:18
    Permalink

    Do toho domu som chodila pomerne často, býval tam môj kamarát, no jeho meno by som nechcela zverejňovať. Teraz ma mrzí, že som sa nikdy nezaujímala o históriu tejto stavby. Moja škoda.

    Reply
  • 5. júla 2020 at 12:04
    Permalink

    Spomínam si ako do toho maličkého obchodíka chodila v 60. rokoch moja mama s ručnými prácami a obchodník ich od nej kupoval. Tak si privyrábala v domácnosti. Bol to maličký priestor plný dečiek, výšiviek, pletených a háčkovaných vecí a medzi nimi bolo obchodníka sotva vidieť. Ako malé dieťa som mala pred tým obchodom rešpekt, pôsobil veľmi tajuplne.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *