PRSTOM PO MAPE: Takto sa zmenila Bratislava!

Nič tak neodhalí meniacu sa tvár krajiny ako stará dobrá mapa. Jedna taká sa prednedávnom objavila v mojej zbierke. A ani nie je až taká stará. Tipujem, že „Orientačný plán Bratislavy hlavného mesta Slovenska“ je z prelomu 50. a 60. rokov. Ako sa však za tých šesť desaťročí naše mesto zmenilo! Veď sa pozrite.

DUNAJ A PETRŽALKA

Už pri pohľade na celú mapu (z ktorej kus Prievozu chýba) je jasná prvá vec. S Petržalkou sa nerátalo. Bola to len malá dedina na druhom brehu Dunaja. Do bratislavskej mapy zakreslili iba Sad Janka Kráľa. A kúsok Rybárskeho ramena, ktoré je už pochované pod sídliskom. Na mape tiež nie sú Karlova Ves, Dúbravka, Rača a ďalšie, dnes už okrajové časti hlavného mesta.

A most cez Dunaj bol len jeden. Starý most alebo tiež Most Červenej armády. Dnes má Bratislava dunajských mostov päť a buduje sa šiesty.

VINOHRADY

Kedysi pýcha Prešporka. Dodnes názov mestskej oblasti, ktorý má rokmi čoraz menšie opodstatnenie. Namiesto viníc baráky. Od Koliby až po Krasňany.

RAČIANSKE A TRNAVSKÉ MÝTO

Dnes je Račko jednou z najrušnejších križovatiek v meste, ktorej nepriaznivý dopad ako-tak vyvažuje obrovský park, v ktorom som aj ja šantil počas družinových vychádzok zo školy. Pred 60 rokmi bol však tam, kde je dnes park, veľký Blumentálsky cintorín. Tisícky hrobov… Trocha ponuré, čo?

Presuňme sa o jednu zastávku dolu Šancovou (kedysi Malinosvkého). Na Trnavskom mýte bolo legendárne Centrálne trhovisko, v ktorého odkaze pokračuje dnešná Miletička. Na mieste starého Centrálneho stojí od 80. rokov Dom ROH, dnešný Istropolis. Ale už sú plány, že ho zbúrajú a developer tam postaví niečo nové a hlavne zarábajúce. Už sme si zvykli, že v Bratislave nezostáva dlho kameň na kameni…

TEHELNÉ POLE

Hic sunt leones – Tu sú levy, písali starí kartografi do máp tam, kde nevedeli čo je. Aj v pláne Bratislavy z prelomu 50. a 60. rokov som našiel takéto miesto, na dnešných Pasienkoch a na Tehelnom poli. Nie je tam zakreslené nič, len biela plocha! A ten nesmelý modrý fliačik je Kuchajda. Kedysi to bola fakt periféria mesta, do jazera chodili akurát tak gazdiné na riasy pre kačice. Môj otec spomínal, že tam tiež na kopy sypali cukrový odpad zo Štolverku, k veľkej radosti miestnych detí.

ŠTRKOVEC

Najväčšie ružinovské sídlisko pred 60 rokmi ešte neexistovalo. Dunajské ramená, ktoré sú na mape vyznačené, boli pochované práve pri výstavbe panelákov. Ako spomienka zostalo len bagrovisko – Štrkovecké jazero, ktoré patrí k tomu naj, čo dnes v meste máme.

Tak ako? Páčila sa vám prechádzka starou Bratislavou prstom po mape?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *