5. novembra 2024
Pre pamätníkov

Posledné Vianoce za komunistov: Prior zase nemal baliaci papier!

Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku. Dnes je to však z veľkej časti o okázalých darčekoch a bezbrehom míňaní na e-shopoch. Aké však bývali Vianoce za komunistov? Fakt boli také skromné a láskavé, ako dnes mnohí s nostalgiou spomínajú? Posúďte sami.

Vianočné trhy na Hlavnom námestí v polovici 90. rokov. Predávali sa hlavne smrečky, jedličky z dovozu prišli až neskôr.

SPOMIENKY NA DETSTVO

Ako decko som Vianoce miloval. A nielen pre víziu darčekov, mal som skrátka rád to vzrúšo, ktoré bolo cítiť vo vzduchu. Vyzdobené výklady, vystresovaní ľudia v obchodoch, prázdniny. A konečne pozerateľný program v telke, tanier naložený pocherajmi od babky a na radiátore sa sušili otepľovačky z dopoludňajšej guľovačky s chalanmi na dvore. Aby bolo jasné, takéto si pamätám Vianoce za komunistov, z 80. rokov minulého storočia. Ale nie vždy to bolo také idylické, ako sa nám pamätníci snažia nahovoriť. Pamätám si roky, kedy Vianoce v Bratislave neboli vôbec biele, viackrát bolo aj nad 10°C a pršalo! Čiže súčasné teplé počasie mňa nevykoľají!

Vianočná inzercia ako lusk!

VIANOCE ZA KOMUNISTOV

Keď som bol na druhom stupni zéešky, radosť z blížiacich sa „sviatkov zimy”, ako to komouši volali, mi umocňovalo zháňanie darčekov pre rodičov, babku a brata. Vyčariť niečo v obchodoch za dvacku, čo som mal k dispozícii, bolo fakt umenie. Pitralon a handrička proti zahmlievaniu čelného skla na našej žltej dacii pre otca, pre babku čínsky hrnček zo Sklo – Porcelán na Steinerke, pre mamu bulharská voňavka z drogišky na Februárke… Brchovi ani neviem čo som kupoval.

Že ide naozaj do tuhého, signalizovala zimná výzdoba vo výkladoch a hlavne Strieborná a Zlatá nedeľa. Čo to bolo? Predposlednú a poslednú nedeľu pred Vianocami boli výnimočne otvorené obchody, aby pracujúci ľud mohol v pokoji minúť vianočné prémie a nakúpiť darčeky. To nie ako teraz, keď darčeky môžete nakupovať bez obmedzení od rána do večera.

Stromček pred SND v roku 1989, reprofoto z Večerníka

PODPULTOVKY

Hoci sa obchody na Vianoce svedomito pripravovali, nemali to jednoduché. Fakt lukratívneho tovaru bolo málo, lebo za tovar zo zahraničia muselo socialistické Československo platiť tvrdou menou a tej bolo aj v národnej banke poskromne. Preto sa bežne stávalo, že dostali napríklad štyri magneťáky a už nič, alebo len 30 kusov LP platní z dovozu… Veľakrát sa žiadaný tovar ani nevykladal na pult a vedúci predajne takéto skvosty predal známym tzv. pod pultom. Chýbali aj také bežné veci ako mandarínky… Ale to je už obohraná pesnička.

Predaj kaprov na Hlavnom námestí v 90. rokoch.

PRIOR ZA KOMUNISTOV

Že Vianoce za komunistov nebolo ružové ani v revolučnom roku 1989, dokazujú noviny z dní, kedy už bola Nežná revolúcia v plnom prúde a boľševik mal na kahánku. Večerník písal: „Pred niekoľkými dňami – 22. novembra – sme v článku A Vianoce prichádzajú kritizovali starý neduh bratislavských obchodov. V tomto prípade išlo o OD Prior. Na nadchádzajúce sviatky sa síce zásobil väčším množstvom tovaru, no opäť pozabudli na to, že tovar treba nielen predať, ale aj vkusne zabaliť do papiera s vianočným motívom.” Inak ten 89. to bol super rok. Predstavte si, Vianoce a revolúcia v jednom. Paráda! A prvý výlet do „Esterajchu”.

Vianoce za komunisitov – bez baliaceho papiera.

KAPITALISTICKÉ VIANOCE

V 90. rokoch, teda už v časoch divokého kapitalizmu, dostali pre mňa Vianoce úplne iné čaro. Bol som už tínedžer a nie decko, ktorému ide o darčeky. K Vianociam vtedy pre mňa neodmysliteľne patrilo Betlehemské svetlo. Ide o tradíciu, ktorú zaviedli rakúski skauti. Tí priamo z miesta, kde sa na rodil Ježiško, prinesú do Viedne zapálený lampáš a odtiaľ sa plamienok nádeje šíri ďalej do Európy. Pekná tradícia a som veľmi rád, že ako skaut z bratislavskej Jednotky som bol pri tom, keď to prišlo k nám. To sme spolu s kamošmi obiehali s lampášom v ruke kostoly v Starom meste, tam si Betlehemské svetlo odpálili a potom sa šírilo ďalej medzi veriacich. Niekedy sme od kostolníka či sestričky dostali ako odmenu čokinu a hlavne – požehnanie.

V neskorších ročníkoch si po Betlehemské svetlo mohli prísť ľudia priamo na nádvorie Radnice, kde ich obslúžili naši skauti. V 90. rokoch sa v Bratislave naplno usídlila tiež tradícia Vianočných trhov. Na Hlavnom námestí sa vtedy ešte predávali aj stromčeky a kapry.

Skauti z 1. bratislavského oddiela Badena-Powella rozdávajú Betlehemské svetlo.
Betlehemské svetlo je krásna vianočná tradícia.

Poviem Vám, rád spomínam na Vianoce v Bratislave. Či už vŕzgal pod gerlachovkami sneh, alebo mrholilo, vždy to malo svoje nádherné kúzlo. A stále má…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *