13. decembra 2024
Pre pamätníkov

Legendárne kúpaliská: Aké boli Tehelné pole a Delfín?

Tehelné pole pri Zimáku… To bolo moje prvé kupko! Babka bývala neďaleko na Vajnorskej, my trochu ďalej na Sibírskej. V každom prípade to bolo na skok. Mám v trochu roztrasenej pamäti, ako som tam chodil v lete s mamou. A dokonca mám aj jeden nejasný prazážitok, že som bol tiež na Lide. Vynára sa mi síce len hmlistý obraz, že ideme popod Starý most niekam sa kúpať, ale z toho som vydedukoval, že kam inam ako k Dunaju? Aj mi to tak vychádza, že obľúbené Lido zrušili keď som mal tak tri-štyri roky.

Letná pohoda na Tehelnom.

No ale k tomu Tehelnému. Leto? To je kupko! Kupko? To je voda, detský džavot, chlór vo vzduchu, voda v ušiach, nafukovanie rukávnikov a prvé nesmelé potápanie hlavy pod hladinu. A potom skúška bez rukávnikov, dve-tri zbesilé tempá. A potom prvé metre. Sám! Plávam!!! Teda skôr sa iba zo všetkých síl kŕčovito držím nad hladinou. Keby niečo, vždy sa môžem postaviť, veď som v plytkej vode.

V horúcich dňoch sa pred vstupom tvoria šóry.

A leháro na deke, kde už čaká mama s jedlom. Šnicle zabalené do servítky, ktorá je z nich úplne premastená. K tomu krajce chleba a v pohári od zaváraniny zopár kvasákov. A zarobený sirup v octovej fľaši! Kto by nevedel, octová fľaša bola kedysi jediná plastová fľaša, a tak si ju ľudia brali na výlety či decká na branné cvičenie. Mala však veľkú nevýhodu – vyrobená bola z mäkkého plastu, vrchnák nesedel a tiekla. Priznajte sa, kto z vás mal ruksak či chlebník mokrý z tečúcej octovej fľaše? Ha ha… Aby som sa na deke nenudil, ešte mokrými rukami som si listoval Roháča. Ako prvý som čítal komix na zadnej strane „Jožinko, dieťa svojich rodičov“ a potom vnútri „Bill a Mary“. Ach, to boli bezstarostné časy…

Krásna panoráma, že?

Neskôr, keď som sa naučil na zééške obstojne plávať, sme na Tehelné pole chodili s kamošmi. Väčšinou sme boli zložení na tráve za šatňami alebo na betónových tribúnach pri veľkom bazéne. A obdivovali sme starších machrov, ktorí sa predvádzali a skákali do bazéna z vysokej skokanskej veže. To bola paráda! Tuším boli otvorené len prvé dva stupne, na úplne najvyššie už plavčíci nepúšťali. A potom, dobre vyjašení z kupka sme sa zastavili na zmrzke v Jame vedľa cykloštadióna. Bola to tá najlepšia zmrzlina v meste. Jadranská! Konkurovať jej mohol snáď iba Juhoš na Riazanskej.

Aj umenie si našlo cestu na kupko.
Čisté retro.

Odvtedy v bazénoch Tehelného poľa pretiekli kvantá vody… Nedávno som si tam spravil takú retro návštevu. Musím uznať, že kúpalisko je pekne udržiavané, je tam čisto a stále má svoj jedinečný ráz. Strašná nostalgia ma chytila… Škoda len tej skokanskej veže. A tuším, že ako jedno z mála má 50-metrový bazén! Ako to tam vyzeralo kedysi, môžete vidieť na fotke z knihy Eugena Vasiliaka – Slovensko z vtáčej perspektívy (1970). Tam je ešte celý športový areál Tehelného poľa v plnej paráde. Kupko, Zimný štadión, športová hala, športová škola Kalinčiakova… Vľavo, mimo fotky je futbalový štadión Slovan, cykloštadión a boli tam tiež tenisové kurty. Dobre vymyslené!

Tehelné pole v 70. rokoch.
Dnes – bez skokanskej veže a s novými vežami za plotom.

Neďaleko Tehelného je ešte jedno kupko – ružinovský Delfín. Tam zvyknem chodiť aj dnes. Prišiel som mu na chuť napriek tomu, že má oveľa menej zelene ako ostatné bratislavské kúpaliská.

Delfín fakt stojí za návštevu.
Zelene je síce menej, ale…

Celý ten starý Ružinov v oblasti Miletičovej ulice je tak dobre vymyslený, že dnes patrí v meste k najvyhľadávanejším lokalitám na život. Tehlové baráky, kúpalisko s reštauráciou a terasou, detské ihriská, škôlka, škola… Nech už boli komunisti akíkoľvek, v 50.–60. rokoch sa ešte stavali super sídliská s veľkorysou občianskou vybavenosťou a množstvom zelených oddychových zón. Dnešní developeri sú v tomto smere dokonalí lakomci! Pozrite sa na túto leteckú fotografiu starého Ružinova z knihy Slovensko z oblakov (1968) od Bedricha Schreibera. Aký to má všetko súmerný zmysel!

Ružinov ako zo škatulky – 60. roky. Delfín a Štrkovec.

Komentáre

  • zdravim, len na margo, kedy zrusili kupalisko Lido. v inom clanku som zachytil, ze v 1989 ste zacali chodit na strednu skolu. kupalisko Lido fungovalo este v 80-tych rokoch. nepamatam si uplne presne, v ktorom roku posledny krat fungovalo, ale este v lete 1987 sa tam dalo ist do arealu opalovat k prazdnym bazenom, cize cca do polky 80-tych bolo realne v prevadzke. posledny „vyskyt“ je v Raposovom filme Rabaka, to mohli tocit mozno v zime 1988 roku. tam kupalisko sice este cele stoji, ale vidno, ze s obnovou sa asi nerata. takze Lido zrusili, ked ste mali tak odhadom 10-11 rokov.

    inak fajn stranka, objavil som ju pred par dnami a mam z nej celkom radost!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *