Stanica Filiálka stratila svoju minulosť aj budúcnosť 

Medzi najobľúbenejšie fotky v mojom archíve patrí zopár záberov bývalej stanice Filiálka, ktoré som cvakol v roku 1997. Dokonale vystihujú niekdajšie čaro tohto miesta, ktoré sa nachádza v priestore medzi Račianskou a Vajnorskou ulicou.  Doba sa však zmenila a stanica Filiálka stratila svoju minulosť aj budúcnosť.

Stanica Filiálka a celý ten železničný areál okolo, ktorý sa ťahá od Trnavského mýta až po Figaro, je pre mňa jedným z najmenej pochopiteľných príbehov Bratislavy. V dobe, keď sa developeri v hlavnom meste do krvi bijú o každý štvorcový meter voľných pozemkov, máme už dobrých 20 rokov v širšom centre územie nikoho, kam by sa zmestila nie jedna, ale možno aj dve-tri nové obytné štvrte. Ako nemý svedok zaniknutej železničiarskej slávy sa nám pred očami rozpadáva budova bývalej staničky Filiálka a koľaje vstrebáva divočina. Nikto nevie, čo s týmto kúskom Bratislavy naozaj bude. 

Blúznivé vízie o osude Filiálky

Raz tí, čo boli práve pri moci, trepali o rýchlovlakoch TGV, ktoré by jazdili z Bruselu až na bratislavskú Filiálku (neviem, čo brali, ale fakt to tvrdili). Inokedy blúznili, že tam postavia novú hlavnú stanicu (ktorá má byť nakoniec vraj v Stupave). Bezradnosť toho všetkého plánovania podčiarkuje fakt, že na križovatke Račianska – Jarošova ešte stále neodstránili rampy cez nefunkčné železničné priecestie a dokonca ich z času na čas aj pretrú bielou a červenou farbou. Načo? To fakt chcú tadeto niekedy opäť pustiť vlaky?

Ak by obnovili vlaky, amen tma

Priznám sa, neviem si predstaviť, ako by dnes vyzerala situácia, aká bývala pred dvoma desaťročiami bežná. Keď išiel vlak, rampy sa spustili a na už vtedy frekventovanej križovatke sa vypli semafory a blikala len oranžová. Niekedy na dve-tri minúty, inokedy na päť a viac. A nastal chaos, trúbenie, stačilo, že niekto niekoho nepustil ako mal, a bola z toho kolízia. A to v čase, kedy premávka na Račianskej bola možno polovičná ako dnes. Teraz, keby niekoľkokrát za deň na tejto dôležitej križovatke vypli semafory, tak amen tma! Čiže verím, že nikto, kto je pri zmysloch, s návratom železničnej dopravy na túto trasu neuvažuje. Ak náhodou áno, tak pod zemou by to možno aj šlo, ale to by bolo v Bratislave už skôr to metro a pod Karpatmi tunel do Marianky.  

Nové domy na Račianskej

Ďalším faktorom, ktorý akékoľvek plány s Filiálkou budú musieť brať do úvahy, je, že k bývalej železničnej trati sa natlačili nové obytné domy. Ich obyvatelia by asi neboli nadšení, keby zrazu susedili so staničným frmolom. 

A tak Bratislavčania už dlhé roky čakajú, čo bude s Filiálkou. Ja si to moje čakanie aspoň krátim nostalgickými spomienkami na časy, keď som po železnom moste ponad rušnú trať často prechádzal smerom od Račianskej (v detstve to bola ešte Februárka) na Škultétyho, lebo na Vajnorskej bývala moja babka. Privriem oči a vybavujú sa mi živé obrazy z 80. a 90. rokov minulého storočia (Dokelu! Ako sa toto stalo?!)

Romantická stanica Filiálka

Rád som prechádzal po moste, ktorý mal chodník ešte z drevených dosiek. Cez oká ochranného pletiva som sledoval, ako podo mnou posunujú dlhočizné súpravy vagónov naložené uhlím. Ako z komína staničky, pred ktorou boli vysadené kvetiny, stúpa dym. Ako pánko v železničiarskej uniforme vysedáva na lavičke a na kolenách hladká kocúra.  Spomínam, že na strane od Februárky bol taký mini trh, na ktorom dve-tri babky so šatkou na hlave predávali kvasáky, kapustu, nejakú zeleninu a kvety. To snáď ani nie je pravda, keď vidím na tom mieste nové baráky. 

Po ľavej strane boli obrovské haly Bratislavských elektrických závodov (po r. 1989 Danubius), cez okná ktorých klesal do ulice štipľavý pach nejakých farieb či riedidiel. A na konci uličky bol ešte prťavý novinový stánok PNS (Poštová novinová služba), v ktorom som si z času na čas kúpil Kamaráta alebo za 50 halierov balíček známok do albumu. Bola to skrátka, na dnešné časy, romantická štvrť. Robotnícka periféria. Malo to svoje čaro, ale pokrok nezastavíš. (Tak teraz som sám seba nachytal na hruškách! Veď Filiálka je práve o tom, že tam žiaden pokrok nie je 20 rokov!) 

Filiálka chátra, koľajnice zarástli

Trať je mŕtva, vlaky v nebíčku, uhlím sa už v meste nekúri a stanica Filiálka vyzerá na zbúranie. Nadšenci železničnej histórie okolo nej sem-tam rozvíria prach, že našli nejakú starú koľajnicu, alebo že, zachránili vývesnú tabuľu, ale to je asi tak všetko, čo je v tejto mizérii možné spraviť. Pre miestnych je to aspoň veľkorysé venčisko psov. Aj to sa v tomto meste cení. Takže verím, že nakoniec ste si v tomto mojom ufňukanom článku troška optimizmu našli.