PRIOR, K-mart, MY a opäť PRIOR. Ale čo z toho bude?! + VEĽKÁ GALÉRIA Z MINULOSTI
Pred pár dňami sa do Bratislavy vrátil PRIOR! Kedysi slávna značka obchodných domov je opäť osadená na streche obchoďáku na Kamennom námestí. Čo si však máme od toho sľubovať? Je vôbec možné vrátiť späť do mesta niekdajší lesk PRIOR-u?

Každý, kto zažil Bratislavu pred rokom 1989 vie o čom hovorím. PRIOR bol výkladná skriňa socialistického obchodu. Otvorili ho v roku 1968 a bol to prvý moderný obchodný dom v socialistickom Československu. A ako prvý mal eskalátory! Na jednom mieste ste tam dostali kúpiť to, čo by ste márne zháňali po celej republike. Lebo práve do tohto obchodného domu smerovali aj tie skromné zásielky importovaného tovaru z kapitalistickej cudziny.


Keď sa povie PRIOR, v prvom rade si vybavím hračkárstvo na najvyššom poschodí obchodného domu. Z času na čas sa tam v regáloch objavili aj veľmi vzácne hračky ako napríklad auto na diaľkové ovládanie. Aby bolo jasné, to auto bolo k ovládaču pripojené asi dvojmetrovým káblom, čiže také to bolo „diaľkové“… Keď som bol malý, otec ma tam brával na také tie autíčka či zvieratká, do ktorých ste hodili korunu a oni vás akože povozili a k tomu vyhrávali nejakú melódiu… To bola radosť!



Druhou mojou obľúbenou predajňou boli športové potreby v suteréne. Niežeby som nejako zvlášť miloval pohyb, ale práve tam sme chodili s kamošmi kupovať hokejky ARTIS či SUĽOV, obzerať luky a laminátové šípy a v rybárskych potrebách niekedy dostali aj vzácny anglický silon značky Shakespeare.

Keď som bol už tínedžer, dosť často som chodil do hudobnín. Taký výber platní ako tam nemali nikde. Aj zahraničné hviezdy! Väčšinou to však boli „pirátske“ platne vylisované v ZSSSR alebo v Juhoške, kde si z autorských práv kapitalistických hviezd nerobili ťažkú hlavu.
A potom tu bola terasa, kam sa chodilo na točenú zmrzku či na džús. Atmosféra tohto miesta je veľmi pekne zachytená v komédii Utekajme, už ide!, kde rozšafný Marián Zednikovič balamutí dve mladé kočky. Pekné zábery na PRIOR a Kamenné námestie 80. rokov sú tiež v úvodnej zvučke seriálu Bambuľkine dobrodružstvá.
A ešte jedna vec bola na PRIOR-i užitočná. Bolo tam snáď jediné slušné vecko v centre mesta. Za poplatok.
Po roku 1989 to s PRIOR-om išlo dolu vodou. Najprv to kúpili Američania a asi na dva roky sa zmenil na K-mart. Dokonca tam predávali výrobky, najmä drogériu, tejto značky.




Bratislavský obchoďák v srdci mesta potom predali. Pomaly ale isto strácal lesk a nezachránilo ho ani TESCO, ktoré ho premenovalo na MY.
Pred dvoma rokmi z obchodného domu vycúvalo aj TESCO a okrem potravín všetko vysťahovali a prerábali.

Pred pár dňami PRIOR, teraz už aj pod starou známou značkou opäť otvorili a je jasné, že je zbytočné v ňom hľadať niekdajšiu slávu. Nový majiteľ to nasmeroval vo veľkom na gastro – asi s myšloenkou, že jesť budú ľudia vždy. Zatiaľ je to tam však takmer úplne prázdne. A funguje tu už zopár predajní, aké nájdete v každom nákupnom centre na výpadovke z Bratislavy.



Takto poviem – bol by som rád, keby sa PRIOR-u podarilo vrátiť aspoň časť jeho niekdajšieho lesku. Zaslúži si to táto výnimočná stavba a zaslúži to aj Bratislava. Vo svetových metropolách je zvykom, že v centre stále fungujú staré obchodné domy, tak verím, že by to šlo aj u nás.

Nech už je ako chce, hlavne že hodiny na fasáde PRIOR-a stále idú a zvonkohra vyhráva!

Pekný text, až na to, že neviem, kde autor zobral informáciu, že licenčné LP, ktoré sa okrem Bulharska, Poľska atď. vydávali aj u nás – boli pirátske, pokiaľ viem, vydávalo sa to na základe normálnych licencií, musel byť presný obal a neviemčo, presný náklad vylisovaných kusov (napr. pri vydávaných licenčných LP v Opuse), pirátska éra prišla po roku 1989, keď sa vo veľkom takto vydávali najmä kazety svetových hviezd – napr. v Poľsku.