Spoznajte pohnutú históriu Námestia slobody: Cirkus, kolotoče, Gottwald a fontána

Za jednu z najviac premárnených šancí nášho mesta považujem Námestie slobody. Kedysi bývalo pýchou Bratislavy. Bol tu cvrkot, kvety, fontána, ale dnes je na toto námestie, rovno pod oknami Úradu vlády, jedného ministerstva, dvoch vysokých škôl a jednej národnej banky smutný pohľad. Spoznajte pohnutú históriu Námestia slobody a pozrite si unikátne fotky.

CIRKUS A KOLOTOČE

Pre môjho otca, ktorý vyrastal v 30. – 40. rokoch minulého storočia na neďalekom Kollárovom námestí, bolo Námestie slobody stredom detského vesmíru. Vtedy mu nikto nepovedal inak ako Firšnál, čo bol skomolený názov starého Fűrstenallee (Kniežacia aleja – nie som taký múdry, len viem googliť).

Neveril som vlastným očiam, keď na mňa názov Firšnál vykukol teraz aj z jednej veľmi používanej online mapy. Neviem, odkiaľ ťahajú dáta, ale celkovo je tá mapa plná archaizmov, ktoré poznajú len tí skôr narodení Bratislavčania (dokelu, už patrím asi medzi nich).

„Firšnál, to bol taký bratislavský Práter. Boli tam kolotoče, strelnice, variété Sheich, tu sa vždy rozkladali cirkusy. Pre nás, decká, to bol raj. Aj ja som chcel byť cirkusant, chodil som na všetky predstavenia a veľakrát ma aj zapojili do nejakého čísla,“ spomínal na Firšnál svojho detstva môj otec Jaroslav Ďuríček. Komediantstvo, ktoré ho ťahalo k cirkusu, nakoniec pretavil do svojho celoživotného povolania – herectva.

KLAUN Z FIRŠNÁLU

Dodnes rád rozpráva historky, ako si ho chceli, vzhľadom na to, že bol polosirota, adoptovať českí artisti. K známym rodinným legendám patrí aj to, ako cirkusantom pomohol vypátrať ukradnutú pušku – winchestrovku, alebo ako naučil sliepku chodiť po natiahnutom špagáte. Svoje naj príbehy spísal v knihe Klaun z Firšnálu, ktorá vyšla v roku 2010 vo vydavateľstve Marenčin PT.

KELTSKÁ OSADA

Po vojne čakala mnohé časti Bratislavy prestavba a modernizácia a dotklo sa to aj Námestia slobody. Staré búdy a kolotoče museli ísť preč, aby tam vzniklo pre potreby režimu jedno obrovské námestie – nové srdce socialistickej Bratislavy. V roku 1948 dostalo meno na počesť „prvého robotníka v štáte“, prezidenta Klementa Gottwalda.

Stalo sa, že počas demolácie starého Firšnálu bagristi narazili na nezvyčajné extra tvrdé guľovité čudá. Nakoniec sa z toho vykľuli prastaré vytvrdnuté hrnčiarske pece. Dôkaz, že na dnešnom Námestí slobody ležala pred vyše 2 000 rokmi významná keltská osada. Archeológovia tu našli tiež železné nástroje a dokonca aj poklad strieborných mincí! Čiže to, že Národná banka Slovenska sídli hneď za rohom a pred ňou tróni obrovská minca BIATEC, nie je až taká úplná náhoda.

GOTTWALDOVO NÁMESTIE

Poďme však ku Gottwalďáku, ako toto námestie volala moja generácia tzv. Husákových detí. V roku 1980 komunistický ideológovia na námestí nechali vztýčiť monštróznu sochu prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda a chrbát mu krylo niekoľko proletárov v kabátoch, pod ktorými asi skrývali flinty, aby mohli buržoázii zasadiť konečný smrteľný úder. Matne si spomínam, ako som pod týmto desným súsoším absolvoval pioniersky sľub.

Je však veľká škoda, že začiatkom 90. rokoch, teda po Nežnej revolúcii, dali Gottwalda a jeho gang dole. Túto ohavnú sochu, ktorá najlepšie vystihovala obludnosť komunistického režimu, sme mali mať aj dnes pred očami. Možno by teraz mnoho našincov nebolo tak historicky dezorientovaných ako nás o tom v uplynulých mesiacoch viackrát presvedčili.

FONTÁNA DRUŽBA

Ako bol Klémo desný, tak fontána Družba v tvare obrovského tulipána, bola fakt super. Najmä v horúcom lete sa tu decká hrali vo vode a spŕška z vodotryskov príjemne osviežovala vzduch. Sedieť na námestí v tých rokoch, keď bola všade udržiavaná zeleň a vysadené záhony, bolo veľmi príjemné… Na lavičkách, ktoré sú tam dodnes, len ich zo žltej premaľovali na sivú, som presedel dlhé hodiny, keď som sa učil na skúšky.

SLOBODA CHÁTRA

Škoda že, na to, čo sme z ideologických dôvodov zrušili, sme už nedokázali nejako zmysluplne nadviazať. Námestie slobody dobré dve desaťročia chátra. Dlažba je v takom dezolátnom stave, že Robert Fico si v roku 2018 dokonca myslel, že to si tam naňho demonštranti chystajú dlažobné kocky. Pritom, keby sa za roky svojho premiérovania aspoň raz po námestí prešiel cestou do práce, vedel by, aká je pravda.

MIESTO MÍTINGOV

Práve na Námestí slobody sa v roku 2018 konala prvá demonštrácia po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Silný zážitok. Odvtedy si námestie z času na čas požičajú rôzni agitátori, ale našťastie, po väčšinu dní je tam pokoj a mier. V uplynulých týždňoch sa začal nejaký ruch okolo fontány, som zvedavý, či z toho niečo bude, lebo hra na Potemkina tu bola aj pred minulými komunálnymi voľbami a nakoniec sa s námestím spravilo veľké prd.

Bolo by fajn keby sa Námestie slobody stalo konečne tým, čím môže byť. Skvelé osvieženie v centre mesta.