26. februára 2024
HistóriaPre pamätníkov

Gondova 2: Fakt sa tu rodia slovenskí filozofi?!

Tak som si zauvažoval…Ak jeden známy publicista, ktorý vyštudoval teológiu, sa nechá označovať teológ, tak som ja, absolvent Filozofickej fakulty UK, filozof? Sotva. V každom prípade mám k tejto ustanovizni dodnes veľmi srdečný vzťah. A tak, ako som tu nedávno písal o sídle Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, dnes sa pozrieme cez ulicu. Do sídla Filozofickej fakulty UK na Gondovu 2.

Štyri veže.

Túto peknú sivú budovu s kupolovitými vežičkami pri Starom moste otvorili v roku 1913 pôvodne pre veliteľstvo 5. cisárskeho a kráľovského armádneho zboru rakúsko-uhorskej armády. Lenže oveľa dôležitejšiu rolu, priam historickú, zohrala v roku 1918, krátko po vzniku Československej republiky. Práve budovu na Gondovej si vybral vo februári 1919 za svoje sídlo Vavro Šrobár, minister  s plnou mocou pre správu Slovenska. V tom čase bolo otázne nielen to, či niekdajšia Pozsony (Požoň) dostane názov Wilsonov po americkom prezidentovi alebo Bratislava, ale v hre bol samotný osud mesta. Na druhom brehu bolo Maďarsko, ktoré sa po vojne neplánovalo vzdať svojich území a maďarskí komunisti, ktorí sa dostali k moci, chceli Bratislavu späť! Práve preto si Šrobár za svoje sídlo vybral budovu, ktorá stála čelom k maďarským hraniciam. V každom okne bol guľomet namierený na hranice, most bol zabarikádovaný ostatným drôtom a strážili ho československí legionári.

Panoráma Bratislavy – vpravo Gondova, vľavo Fajnorka.

Potom, ako sa časy upokojili a v auguste 1919 sa súčasťou ČSR stala aj Petržalka,  v budove po ministerstve sídlil Krajinský úrad. Za vojny tu bolo predsedníctvo vlády a ministerstvo vnútra. A v luxusnom 7-izbovom byte tu býval predseda vlády Vojtech Tuka, ktorý sa stal aj rektorom Slovenskej univerzity.

Po druhej svetovej vojne bolo v budove Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady až sa nakoniec v roku 1958 stala sídlom Filozofickej fakulty UK. A ešte jedna historická pikoška.  Práve z Gondovej sa 3. augusta 1926 ozvalo  prvé pravidelné rozhlasové vysielanie na území Slovenska.

Krásna budova s pohnutou históriou.

Na Gondovej som drel lavice v rokoch 1996 – 2000, preto som bol zvedavý, ako to tam vyzerá dnes. Na múriku pred vstupom, na ktorom som prvý raz sedel pri prijímačkách a poslednýkrát ovínený po štátniciach, sále pofajčievajú študenti. Prejdem okolo vrátnice a kým sa vyberiem po schodoch hore, idem si pozrieť novú pýchu filozofickej fakulty.

Átrium – nová pýcha filozofickej fakulty.
Veľmi príjemný a inšpiratívny priestor.

Presklené átrium, kde si študenti môžu posedieť, pripravovať sa na skúšky, alebo si len tak pokecať. Fakt je to efektne urobené a átrium s fialovou podlahou sa dokonale snúbi s historickou budovou. Vraciam sa do chodby a stúpam po schodoch tam, kde sú kabinety a učebne Katedry románskych jazykov. Olejovou farbou natreté steny sú rovnako žlté ako pred 20 rokmi a v úzkych chodbách ako pred ordináciami lekárov posedáva zopár študentov. Pozriem oknom von do dvora a naskytá sa mi rovnaký výjav ako za mojich študentských čias. Dnes už viem, že nižšia budova dole nie sú garáže, ale bývalé stajne a práve sa zbierajú peniaze na to, aby sa premenili na nové akademické centrum.

Storočné chodby, kde schody vyleštili desaťtisíce študentov.
Presne ako kedysi!
V tejto chodbe som postával pred vyše 20 rokmi aj ja.
Dvor s bývalými stajňami.

Ešte sa chvíľu motám po chodbách, nasávam atmosféru, ktorá vo mne oživuje tie najkrajšie spomienky, ale nakoniec sa mojou milovanou Gondovou 2 lúčim. Verím, že tento článok potešil všetkých bratislavských filozofov, nech už sú roztrúsení po svete kdekoľvek.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *