Vežiak na Šancovej: Ako sa toto mohlo stať?!

Po voľbách by sme nemali zabudnúť na to, že na Slovensku treba byť neustále v strehu a pozorne kontrolovať, čo naši mocipáni vyvádzajú. Táto budova v Starom meste je toho smutným príkladom.

Mohutný vežiak sa vryl do panorámy tejto časti Bratislavy.

Keď sa povie Staré mesto, väčšine ľudí sa vybavia úzke uličky pri Hlavnom námestí, Dóm, Hrad… Lenže Staré mesto je oveľa širšie, jeho východný okraj zasahuje až po Račianske mýto a Šancovu ulicu. Tam sa ešte nájde zopár vyše storočných vinohradníckych domčekov na uliciach Beskydská či Čajakova. Poslední mohykáni!

Štvrť starých domčekov v tesnej blízkosti vežiaka.

Jednou z historických cenných budov v tejto oblasti je YMCA z roku 1921, ktorú dal na svojom pozemku postaviť barón Georg von Schulpe. YMCA je najstaršia mládežnícka organizácia na svete, založili ju v polovici 19. storočia v USA a jej celý názov je Young Men’s Christian Association. Existuje aj dievčenská vetva s názvom YWCA. Za komunistov bolo v tejto budove na Šancovej ulici kino Dukla. Ako prvé v Bratislave malo panoramatické plátno a tuším, že aj ozvučenie dolby. Po roku 1989 sa o vlastníctvo budovy viedli spory, dnes sú tam hudobné kluby a čo ja viem čo ešte.

YMCA, kedysi kino Dukla, dnes sídlo viacerých hudobných klubov.

A teraz si predstavte, že vedľa Ymky, tam kde bývali kedysi Zberné suroviny, začala v roku 2002 vyrastať nová betónová budova. Pôvodne sa mala vyštverať do výšky ôsmich poschodí, čo by už samo o sebe bola šupa pre túto romantickú zónu. Lenže developerovi sa to málilo a chcel to navýšiť na 34 poschodí. V Starom meste! Pritom novopostavené sídlo Národnej banky Slovenska malo 33 poschodí a dovtedy najvyššie Presscentrum (dnes Tower 115) malo 23 poschodí.

No comment.

Ako také niečo mohli postaviť v Starom meste? Pomohol František Tóth – bývalý učiteľ z gymnázia Ladislava Sáru. Toho si ešte pamätám z prvých porevolučných rokov ako v školskom bufete cez prestávky predával džúsiky, nakoniec to v strane ANO Pavla Ruska dotiahol až na ministra kultúry. Zhodou okolností práve v čase, keď chcel developer navýšiť svoju budovu, zúžil minister kultúry pamiatkovú zónu v centre Bratislavy. Mimo ochrany sa tak ocitla aj Šancova ulica. Krutou hrou osudu je, že v roku 2006, len pár mesiacov po kontroverznom rozhodnutí, minister Tóth zahynul v obci Šelpice (okr. Trnava). Na nechránenom železničnom priecestí do jeho auta narazil vlak.

Neprehliadnuteľný.

Obyvatelia z okolia Šancovej sa proti plánovanej výškovej budove postavili, spisovali petície, podávali žaloby… Aktívny bol v tomto najmä jeden poslanec z Demokratickej strany (už je inde), ktorá mala sídlo rovno oproti stavbe. V čase sporov, ktoré trvali dlhé roky, strašil vedľa kedysi krásnej Ymky hrôzostrašný betónový skelet. Neviem, či to pán poslanec nakoniec vzdal, venoval sa možno už iným výzvam, alebo len vyčerpal všetky možnosti ako mrakodrapu zabrániť, faktom je, že v roku 2015 začal na stavbe po dlhej odmlke opäť cvrkot.

Výsledkom je dnes 23-poschodový vežiak, do ktorého sa už čochvíľa nasťahujú prví majitelia a nájomníci. A ja mám vždy, keď idem náhodou okolo, čudný pocit.

  • 5. marca 2020 at 8:37
    Permalink

    Mňa by len zaujímalo, kde bol Bratislavský architekt, alebo kde bola Bratislava ako stavebný úrad, keď toto niekto povolil :-/

    Reply
  • 6. marca 2020 at 13:59
    Permalink

    Veď to musel povoliť ktosi konkrétny. Kto má meno a priezvisko. Tak dajte, kto to bol…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *