Prečo milujem Šrkovecké jazero! (Labute, ryby, baby na dekách a tak)
Štrkovecké jazero vidím ako najväčší poklad Ružinova. Je to klenot Bratislavy. Medzi tými všetkými panelákmi a rušnými cestami je jedno veľké pekné jazero plné života.
Na slovenskej wikipédii sa píše: „Do roku 1989 to bolo jazero s čistou vodou a slúžilo ako prírodné kúpalisko obyvateľom Štrkovca.“ Tak to je pekná blbosť. Práve koncom 80. rokov, keď som tam začal chodiť ako školák na ryby a tak, voda nemala dobrú povesť. Jazero bolo zarastené tými pichľavými trávami, ktoré sa mi vždy zachytili na silon, keď som vyťahoval udicu z vody. A voda tiež nebola priezračná, kúpať som tam nevidel nikoho. Dokonca sa hovorilo, že tam vyteká rúra z kanalizácie, ale to boli asi len kecy.
Ale ryby, to hej. Tie tam boli a asi aj sú pekné! Práve na Štrkovci som v roku 1987 chytil s kamarátom Rudom svojho prvého veľkého kapra – mal 5 kíl a meral 62 cm. Hrdo som si ho niesol domov v sieťke a ľudia v 50-ke mohli oči nechať na tom šrácovi s takým pekným mackom! V škole sa ma ráno starší chalani pýtali: „Tak čo Ďuro, chytil si niečo?“ A keď som im povedal, že päťkilového kapra, sklapli.
Aby som však čistote vody úplne nekrivdil. Sú v archívoch fotky, ako sa ľudia v Štrkoveckom jazere kúpu, ale to vyzerá tak na 60. – 70. roky minulého storočia. To bolo ešte krátko potom, ako jazero vybagrovali na mieste niekdajšieho Mlynského ramena. Hoci sa tam ľudia dnes nekúpu, chodia sa tam opaľovať, čo podľa mňa tiež nie je vo svete úplne bežné. Vidieť opaľujúcich sa ľudí na dekách v strede rušného mesta. Veď vravím, Štrkovec je poklad!
Dominantou jazera bol a aj je hotel Junior, ktorý patril pod CKM – Cestovnú kanceláriu mládeže. Už za komoušov mal všelijakú povesť, lebo práve tam bývali ubytovaní účastníci mládežníckeho internacionalizmu, keď z cudziny zavítali do hlavého mesta SSR. Snáď si domyslíte, čo všetko s tým súviselo.
V 90. rokoch, keď sa na miliardové majetky Socialistického zväzu mládeže vrhli mafoši, ktorí boli zosobnením rodiaceho sa kvázi kapitalizmu, bol v hoteli nočný klub či nazvite si to ako chcete. Schádzali sa tam samé známe mená, z ktorých mnohé skončili veľmi rýchlo zle. Dnes hotel Junior na prvý pohľad nezaprie, že zlaté časy sú dávno preč, ktovie čo s ním bude.
Ešte jedna pikoška k hotelu – práve pod jeho terasou, ktorá sa klenie nad vodou jazera, sa zvyknú vyhrievať veľké kapry. Aj korytnačku som tam videl. A kačky. A donedávna labute, ale potom, ako uhynula matka a nejaké mladé, otca s posledným mláďaťom pred pár dňami radšej evakuovali. Vraj za to môžu ľudia, ktorí vodné vtáky kŕmili pečivom. Neviem, ľudia na Štrkovci kŕmili labute vždy a nikdy som nezaznamenal, že by tam bol nejaký úhyn. Verím však, že sa na jazero vrátia. Veď aký by to bol Štrkovec bez labutí?
