29. mája 2024
Pre pamätníkov

Tomuto rozumejú len starí Bratislavčania! Časť 2.

Bratislava sa mení, možno rýchlejšie ako iné slovenské mestá. Mnohé známe miesta a budovy miznú z mapy, alebo sa menia ich názvy. Niektoré však rezonujú v životoch Bratislavčanov aj dlhé roky potom, ako prestali existovať. Prišelec alebo mladší človek si neraz márne láme hlavu, o čom to tí starší točia. Po ohlasoch na prvý článok prináša Bratislava, My Love pokračovanie. Tu je ďalších päť miest, ktorých názov nemusí dávať prišelcom zmysel.

PRIOR

Kde: Obchodný dom na Kamennom námestí

Obchodnému domu na Kamennom námestí starí Bratislavčania nepovedia inak ako PRIOR. Pred rokom 1989 to bola celorepubliková sieť obchodných domov a v niektorých menších slovenských mestách sa s touto značkou môžete stretnúť doteraz. Bratislavský PRIOR, to bola fakt klasa. Otvorili ho v novembri 1968, neviem aká vtedy panovala medzi ľuďmi nálada, od invázie vojsk Varšavskej zmluvy uplynuli iba tri mesiace. Veľkoryso a moderne poňatý obchodný dom ponúkal aj takú vymoženosť ako eskalátory a zo zvonkohry s hodinami sa stala jedna z najznámejších atrakcií Bratislavy. Prior bol výnimočný tiež v tom, že najmä pred Vianocami bol oveľa lepšie zásobený ako iné obchody v meste. Dostali ste tu, ak ste mali šťastie alebo konexie, kúpiť autíčko na ovládanie či bicykel alebo juhoslovanské a sovietske kópie (asi nelegálne) takých legendárnych kapiel ako ABBA či BEATLES. Po roku 1989 bratislavský PRIOR kúpili Američania a zopár rokov fungoval pod značkou zámorského reťazca KMART (čítaj kejmart). A potom ho kúpilo britské TESCO. A už ani to ho nemá, vlani ho predali. A ja sa pýtam, či sa bývalému PRIOR-u podarí vrátiť jeho niekdajší lesk, lebo posledné roky to bolo fakt úbohé.

Bývalý Prior a hotel Kyjev.

GAMČA

Kde: Gymnázium na Grösslingovej

„Chodím na GAMČU.“ „Kam?“ „Na GAMČU. Na gympel.“ ??? Hádanka, ktorej rozlúštenie majú Bratislavčania v malíčku. Je to jedna z najznámejších škôl v meste – gymnázium na Grösslingovej ulici. Prečo sa však volá GAMČA? Tento názov dokonca používa škola aj v oficiálnej komunikácii, napríklad v mailoch. No, za komoušov to bolo Gymnázium Alexandra Markuša na Ulici Červenej armády.  Je to jasné, nie? K škole ešte toľko, že sídli v krásnej budove ktorá má vyše 110 rokov. Gympel je hneď vedľa známeho Modrého kostolíka.

GAMĆA na Grösslingovej.

Manderlák

Kde: Námestie SNP

Kedysi to bol prvý bratislavský „mrakodrap“. V rokoch 1935-1936 si ho nechal postaviť bohatý mäsiar Rudolf Manderla a inšpiroval sa budovou bitúnku v americkom Chicagu. Odvtedy budove nikto nepovie inak ako Manderlák. Vysoký je 45 metrov a má 10 obytných podlaží a jedno, kde je kaviareň a dnes bingo. Na prízemí mal Manderla svoje mäsiarstvo a tento typ prevádzky tam bolo ešte do konca 90. rokov. Teraz je tam kebabáreň, ako inak. 

Manderlák – prvý mrakodrap v Bratislave.

Mierko

Kde: Hodžovo námestie

Toto je azda jeden z najpoužívanejších starých názvov, ktorý prežil dodnes. Mnohí ho používajú napriek tomu, že po roku 1989 sa Mierové námestie stalo Hodžovým. Nemám nič proti národnému buditeľovi Michalovi Miloslavovi Hodžovi, ale nechápem, ako mohol mať niekto niečo proti mieru. Mierko, pri fontáne Zemeguľa, bolo miestom stretávania sa niekoľkých  generácií Bratislavčanov. „Kde sa stretneme?“ „Na Mierku, vo štvrtok o šiestej.“ A platilo to. Žiadne mobily, žiadne, že zavoláme si. Všimol som si, že nové vlny prišelcov volajú toto námestie Hodžko, no fuj!

Zemeguľa na Mierku.

V-klub

Kde: Národné osvetové centrum, Námeste SNP

„Dnes večer pôjdem do V-klubu, ak zo seba strasiem strach. Dúfam, že ma nevyrúbu, tí hôrni chlapci pri dverách…“ Spieval, vtedy ešte Miro Žbirka a nie Meky, v roku 1984 na platni Nemoderný chalan. Budovu postavili na prelome 50. a 60. rokov ako Dom umenia a architektúry, neskôr sa z neho stalo obľúbené Véčko (žeby to malo znamenať Vysokoškolský?). Chodilo sa tam na koncerty, aj zabávať sa na disku, najmä 60. a 70. roky v tomto vraj boli legendárne.  Dnes má budova názov Národné osvetové centrum, pre hispterov je to Kunsthale. Zdá sa mi, že je tam oproti minulosti tak polomŕtvo, ale nedovolím sú súdiť, chodím tam len v novembri na výstavy Mesiaca fotografie.

Véčko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *