POISŤOVŇA KOTVA: Vstúpte do tajomného domu na nábreží

Tento dom na Vajanského nábreží, hneď naproti múzeu, upútal moju pozornosť už dávno. Na jeho priečelí sa vyníma obrovská hrdzavá kotva s letopočtom  1858. Vo vedľajšom dome kedysi fungovali legendárne Kúpele Grössling a oproti, na brehu Dunaja, je Osobný prístav. Nejako som si tieto veci v hlave pospájal a domyslel som si, že budova s kotvou bola asi nejaký Dom lodníkov či čo. Až prednedávnom som sa dozvedel, ako sa veci majú naozaj. A dokonca som sa dostal dnu. Vypravte sa aj vy na expedíciu spolu s Bratislava, My Love do domu, v ktorom kedysi sídlila Poisťovňa Kotva.

Funkcionalistická budova patrila viedenskej Všeobecnej poisťovacej akciovej spoločnosti KOTVA (Allgemeine versicherungs – aktiengesellchaft ANKER)  a okrem kancelárii tam boli tiež služobné byty pre zamestnancov pobočky. Hoci na jej logu v tvare kotvy sa vyníma rok 1858, nie je to rok postavenia tejto budovy, ale rok vzniku poisťovne. Sídlo jej pobočky na bratislavskom nábreží otvorili v roku 1930, čiže dom má presne 90 rokov. Ako to tam vyzerá? Čo všetko sa v ňom  pôvodného dochovalo? To mi poukazovali moji dvaja sprievodcovia – obyvateľ domu Kristián Koňa a Zdenko Miko z občianskeho združenia AMRES, ktoré pomáha majiteľom s plánovanou rekonštrukciou domu.  

ČARO STARÉHO DOMU

Otvárame bránu a ocitáme sa vo veľkorysom vestibule. Z naleštených obkladov na stenách ešte aj dnes cítiť nádych niekdajšieho prepychu veľaváženej poisťovne KOTVA. Z vestibulu vedú chodby do dvoch paralelných krídiel 6-podlažného činžiaku. My však ideme najprv cez zadnú bránu na malý dvor. Výjav ako zo seriálu Hříšní lidé města pražského… Atmosféra prvej republiky, ošarpaná fasáda, balkóniky a špecialitka tejto stavby – šikmé okná. Retro atmosféru umocňuje vysoký tehlový komín, ktorý vyčnieva spoza múra. Za ním je areál Grösslingu, ktorý trpezlivo čaká na to, kým konečne niekto vzkriesi jeho kúpeľnú slávu.

Odchádzame z dvorčeka a stúpame po schodoch hore. „Moja rodina v tomto dome žije už vyše 60 rokov, ja tu bývam dva roky,“ hovorí Kristián Koňa. Prechádzame tiché poschodia, dvere bytov sú ešte pôvodné, so sklenými výplňami. Na najvyššom poschodí ideme na rebrík, ktorým sa dostaneme až na strechu.

NA STRECHE DOMU KOTVA

Vyliezam zo šachtového okienka, narovnávam sa a očarený hľadím na moje mesto. Bratislavu mám ako na dlani, ale úplne inak ako napríklad z Hradu… Každá strecha či okno výškovej budovy predsa ponúka svoj unikátny výrez mestskej krajiny.

„Ten výhľad na Dunaj je tu luxusný!,“ povie hrdo Kristián Koňa. „Ale barák má už svoj vek a svoje problémy. Vlastníci sa roky nevedeli dohodnúť a nechali ho rozpadnúť…“ Pozerám sa na majestátnu budovu Slovenského národného múzea, Dunaj bez lodí, otáčam sa tvárou k Hradu, Dómu, potom hľadím na vežičky kostolov, Slavín a vyhliadkové kolo sa končí pri Modrom kostolíku a biznis štvrti na Nivách. Pod nami ruch mesta, tu pokoj… Na myseľ sa mi tlačia strešné výjavy z filmu Slnko v sieti. „Si ridký..?“

ZA VOJNY SÍDLO NACISTOV

Tento dom ma zaujímavý príbeh, Poisťovňa KOTVA bol v jeho 90-ročnej existencii iba krátkou epizódkou. „V čase druhej svetovej vojny budovu obsadila nacistická Nemecká strana, v oknách viali vlajky s hákovým krížom. V roku 1944, keď Spojenci bombardovali bratislavskú rafinériu Apollo, zásah nedostalo len múzeum ale aj tento dom,“ približuje históriu Zdenko Miko.

„Hovorí sa, že po vojne  bol dom zabratý ako vojnová korisť. Potom slúžil pre ľudovú armádu. Aj preto sa po roku 1989 netýkali domu reštitúcie, ale mesto mohlo odpredať byty vtedajším nájomníkom. Nebytové priestory na prízemí stále patria mestu,“ dopĺňa Kristián Koňa.

Zdenka Mika sa pýtam ako to bude s obnovou tohto domu. „V súčasnosti majú schválené povolenie a chystá sa zmluva,“ odpovedá.  Všetko bude pod dohľadom pamiatkarov. „V oknách schodísk boli vitráže, na mnohých miestach sa ešte dochovali v dobrom stave. Pri rekonštrukcii pamiatkari požadujú, aby vitráž bola doplnená.“

A ako to celé dopadlo o niekoľko rokov, sa dočítate TU.