13. júla 2024
Miesta

Najstaršia predavačka z Miletičky má 92 rokov! Toto mi pani Rozália povedala. 

Milujem ľudí z Miletičky – predavačov ovocia a zeleniny, rómske žienky ponúkajúce dubáky zo Záhoria, ázijských kuchárov, vyvárajúcich voňavé orientálne dobroty, milujem kupujúcich aj bežných očumovačov. Skrátka, trh na Miletičovej ulici je jeden starosvetský kotol, kde život beží ešte v starom rytme. Je to miesto, kam sa nechodí len za nákupmi, ale za človečinou – tak, ako som to už napísal aj v knihe Bratislava, moja láska. Čítajte, čo mi o sebe prezradila najstaršia predavačka z Miletičky.

Medzi “Miletičkárov” sa radím už nejakých 15 – 20 rokov. Chodím sem nasávať atmosféru, posedieť s kamarátmi na káve či dať si frťana, ale tiež rád fotím všetok ten farebný autentický život. 

Crvkot na Miletičke. Pani Rozália je tam každú sobotu.

Už pred dlhými rokmi som si všimol jednu tetušku, ktorá v každom počasí – či pečie slnko alebo je hnusne, ponúka vo vedierkach narezané krásne kvety z vlastnej záhradky. Takýchto trhovníkov, ktorí predávajú vlastnú úrodu, mám najradšej. 

Pani Rozália má 92 rokov a je najstaršou predavačkou na Miletičke.

Neraz som sa pri tejto babičke zastavil, prehodil zopár slov a jej fotografia sa nakoniec ocitla aj v mojej knihe. A práve to bola zámienka, aby som sa pri nej zastavil aj tento víkend a podaroval jej Bratislavu, moju lásku. 

Kniha Bratislava, moja láska ju potešila.

Bolo to čarovné stretnutie s kúzelnou ženou, ktorá má aj kúzelné meno – Rozália. Čistá poézia! To, čo mi o sebe prezradila, ma dostalo. Veď čítajte ďalej.

Táto predavačka kvetín má 92 rokov! Čože? Viete si seba predstaviť osem rokov pred stovkou, ako chodíte každú sobotu na trh predávať kvety? Dnes ochkajú už oveľa mladšie ročníky a aj sa niekedy pritom pristihnem. Pani Rozália nie. Tá si v piatok nareže v záhrade kvety a v sobotu je rozložená už ráno o siedmej vo svojej uličke na trhu.

“Tu, na Miletičovej som už 46 rokov,” prezrádza mi. “Ale kvety chodím predávať oveľa dlhšie, robím to vlastne celý život. Začínala som ešte dávno predtým, na trhu na Rybnom námestí, potom trh presťahovali na Poštovú, neskôr som predávala na Centrálnom trhovisku na Trnavskom mýte až som nakoniec skončila na Miletičovej, keď to tu otvorili” vysvetľuje mi a ja v úžase lapám po dychu. 

Debatky na trhu.

“Ale, poviem Vám, mení sa to tu. Veľa ľudí, ktorých som roky stretávala, už nechodí. Zostala som jediná z tých, ktorí tu kedysi začínali… Ale taký je život, čo narobíme,” zamyslí sa najstaršia predavačka z Miletičky a na chvíľku prerušíme náš rozhovor, aby zabalila kyticu žltých kvietkov zákazníčke.  “Mám to tu veľmi rada.  Byť medzi ľuďmi, porozprávať sa, potešiť ich kytičkou,” dodáva pani Rozália, ktorá kvety na trh nosí priamo zo svojej záhradky v Podunajských Biskupiciach. A sú to naozaj krásne kvety, žiadne vymýšľance. Kvety, aké by ste čakali, že vám predá práve kúzelná babička z rozprávky. 

Pani Rozáliu neodradí ani zlé počasie.

Ak teda niekedy zavítate na Miletičku a uvidíte túto žienku, ako skromne sedí, usmieva ponad kvety vo vedierkach, usmejte sa na ňu tiež. Potešte ju milým slovom, kúpte kvietok. Raz tento starý svet možno zmizne nadobro. Tešte sa z toho, že ste mohli na Miletičke zažiť aspoň jeho dozvuky. 

Čarovná babička pani Rozália.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *