Takto sa panoráma Bratislavy zmenila za pár rokov!
Bratislava sa vyvíja raketovým tempom. Niekedy mám pocit, že až šialeným. Stačí rok-dva, a to čo tu bolo, už tu nie je a miesto toho je niečo iné. Azda nikde inde nevidno zásadnú premenu mesta tak, ako v novom downtowne v okolí Mlynských nív. A hoci sa panoráma Bratislavy zvykne turistom ukazovať z petržalského brehu alebo z Hradu, my sa teraz pozrieme, ako sa panoráma Bratislavy zmenila pri pohľade z Prístavného mosta.
Naše mesto mám pochodené kade-tade, ale nepreženiem, ak za jeden z najdepresívnejších kútov Bratislavy označím priestor pod Prístavným mostom. Áno, sú tam niekde pod tým lístím, hlinou a bordelom nakreslené nejaké cyklochodníky, po ktorých sa sem-tam vyberie nejaký odvážlivec, ale inak je tento kus bratislavskej periférie čistá hrôza. A ak sa rozhodnete po Prístavnom moste ísť pešo do Petržalky (áno, je tam aj chodník pre peších, hoci veľa ľudí o ňom nikdy nepočulo), pocit zdesenia vo Vás ešte narastie.
PONURÉ MIESTO
Cestička na most vedie cez špinavú bezútešnú zónu, rozryté blato, v kríkoch vidíte bunkre bezdomovcov, odpadky a hore na most sa musíte vyštverať po vylámaných, dotlčených schodoch. Okolo Vás sú obrovské betónové piliere, nad hlavou hukot tisícok áut a kamiónov, ktoré sa po Prístavnom moste denne preženú. Čistá depka.
Napriek tomu chodím na Prístavný most rád. Ale nie na špacírku do Petržalky, ale chodím sa z neho pozerať na romantický zimný prístav, ktorý ma vždy očarí vôňou diaľok a dunajských dobrodružstiev. V prístave kotvia desiatky starých remorkérov, niektoré sú tu už asi naveky. Ako napríklad technická pamiatka remorkér Šturec, o ktorom som písal v tomto článku.
ČARO PRÍSTAVU
Mám rád ten prístavný cvrkot a dokážem sa dlho dívať, ako obrovské žeriavy nakladajú železnorudné pelety z Ukrajiny na člny, ktoré potom remorkéry dotlačia po Dunaji až do rakúskych oceliarní. Kam sa hrabe pohľad na letisko! Ak chcete dať svojim deťom či vnúčatám zážitok, ukážte im prístav.
Ale nie o prístave som chcel písať. Okrem neho totiž z mosta vidno aj panorámu Bratislavy. Je to fakt pekný pohľad, vidieť v perspektíve poukladané za sebou najprv lode, potom žeriavy a nákladné vlaky, za tým mesto, kopce Malých Karpát a ako čerešničku na torte Televíznu vežu.
PRESSCENTRUM
Kedysi bolo najvyššou budovou v panoráme mesta Presscentrum. Vyše 100-metrový vežiak, v ktorom sídlili redakcie novín a časopisov, bol kráľom od roku 1984 a vydržalo mu to dve desaťročia. Počas mojej profesnej kariéry novinára a neskôr hovorcu som v tej budove zopár rokov pracoval, dnes sa však volá Tower 115. Koncom 90. rokov som si prístav aj s najvyššou budovou odfotil a dnes sa práve od tejto fotky odpichneme. Vidíte to – nikde nič, vyše 100-metrové Presscentrum a inak iba prístavné žeriavy. Takto teda vyzerala panoráma Bratislavy pred 25 rokmi.
MRAKODRAPY
No ale po roku 2010 sa začal v lokalite medzi Prístavným mostom a Mostom Apollo čulý stavebný ruch. Zlatá horúčka developerov! Výškové budovy začali pribúdať ako huby po daždi. Najprv vežiaky na Čulenovej ulici, potom na Landererovej až nakoniec to vlani zaklincovala najvyššia budova v meste, náš jediný slovenský mrakodrap – Eurovea Tower s výškou 168 m. Bývalé Presscentrum dnes vyzerá popri svojich susedoch ako taký chudobný príbuzný.
BUDÚCNOSŤ
Ako sa panoráma Bratislavy výrazne zmenila, tak zimný prístav, ten sa nezmenil za tie tri desaťročia nijako. Stále je to tá starosvetská lodná romantika, teda aspoň pri pohľade z mosta. Ako dlho to však vydrží… Úprimne si priznajme, že udržať prístavný priemyselný areál v tesnej blízkosti luxusných mrakodrapov (so sadrokartónovými stenami) nebude asi navždy možné. Na to, aby sa z dnešného prístavu stal raz bratislavský Manhattan, by však bolo potrebné posunúť celý zimný prístav, teda vybudovať niekde inde nový. Lenže bolo by to poriadne drahé a komplikované.
Preto si myslím, že z Prístavného mosta sa budeme môcť na tento kúsok dunajskej romantiky pozerať ešte zopár rokov. A sledovať, ako sa mení panoráma Bratislavy.
