Kde sa to máme stretnúť? Tomuto rozumejú len starí Bratislavčania!

Bratislava sa mení, možno rýchlejšie ako iné slovenské mestá. Mnohé známe miesta a budovy miznú z mapy, alebo sa menia ich názvy. Niektoré však rezonujú v životoch Bratislavčanov aj dlhé roky potom, ako prestali existovať. Prišelec alebo mladší človek si neraz márne láme hlavu, o čom to tí starší točia. Vybral som päť príkladov miest, ktoré už nie sú, ale ich názvy sa predsa dodnes používajú.

Pri starom rozhlase

Kde to je: Zochova ulica

„A potom prestúpiš pri starom rozhlase,“ môže povedať starý Bratislavčan, keď vám bude vysvetľovať cestu napríklad do Petržalky. V budove školy na Zochovej ulici sídlil Slovenský rozhlas od augusta 1944 – presťahoval sa tam z Gondovej, kde to v čase bombardovania mesta Spojencami prestalo byť bezpečné. A zostal tam až do roku 1985, kedy rozhlas začal naplno vysielať spod „Pyramídy“ na Mýtnej. V mysliach starších ľudí je však rozhlas tam, kde dnes sídli VŠMU. A my mladší sme to po nich prebrali a  radšej povieme pri starom rozhlase ako na Zochovej.  

Pri Eroháčku

Kde to je: Trnavské mýto, Istropolis

Dom ROH otvorili v roku 1981 a vysoká honosná budova s mramorovým obkladom mala symbolizovať dôležitosť Revolučného odborového hnutia v živote pracujúceho ľudu v socialistickom Československu. Čo na tom, že revolučné neboli  (ako by to asi malo vyzerať, že?) a ich hlavná úloha spočívala v príspevkoch na letné rekreácie a detské tábory. Okrem výškovej budovy však súdruhovia postavili aj veľkorysú časť slúžiacu kultúre – s viacerými kinosálami, koncertnou sieňou a divadlom. Sem sa chodilo na výchovné koncerty, tu dlhé roky sídlilo Radošinské naivné divadlo, tu som videl ešte za komoušov film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy. Po roku 1989 sa Dom ROH premenoval na Dom odborov a časť slúžiaca kultúre na Istropoilis. Ale pre mnohých je to dodnes Eroháčko!

Na Centrálnom

Kde to je: Trnavské mýto

Na Trnavskom mýte ešte zostaneme. Tam, kde dnes stojí Istropolis, bývalo kedysi veľké trhovisko. Centrálne trhovisko. Chodili tam predajcovia zeleniny a ovocia zo širokého okolia a nakupovala tam celá Bratislava. Potom, ako bolo Centrálne trhovisko zrušené, nový hlavný trh Bratislavy zriadili neďaleko, na Miletičovej ulici. Pamätníci tvrdia, že je síce fajn, ale už to nie je to staré dobré Centrálne… S nostalgiou tak však stále volajú Trnavské mýto. Na túto históriu, mimochodom, odkazuje svojím názvom aj nákupné centrum Centrál.

Pri PKO

Kde to je: Vedľa River parku

Park kultúry a oddychu na dunajskom nábreží postavili v 50. rokoch minulého storočia. Bol to fakt kultúrny stánok na úrovni – s viacerými sálami, kde chodili celé generácie Bratislavčanov do tanečnej, na koncerty, bály… Konala sa tam tiež veľká medzinárodná výstava kvetov Flora Bratislava a chemický veľtrh Incheba. Tú sme my šráci mali radi – chodili sme od cudzincov žobrať plechovky coca-coly, nálepky, prospekty… Kto vie, čo si o nás mysleli. Ako všetci vieme, o pozemky pod PKO Bratislava prišla – teda, niekdajší mocipáni ich predali a v roku 2016 ho developer zbúral. Po PKO nezostala ani tehla, ale všetci vieme, kde bolo a v srdciach mnohých tam bude stáť navždy.

U veľkého Baťu

Kde to je: Alizé

„Kúpil som si topánky u veľkého Baťu.“ U Baťu? Na Dunajskej? Nééééé! Veľký Baťa je predsa na Hurbanovom námestí. Krásny obchodný dom (prvý v Bratislave!) tu v roku 1931 postavila známa obuvnícka firma Baťa. A ľudia predajňu volali veľký Baťa preto, lebo na Obchodnej bol ešte malý Baťa. Ten dodnes slúži ako predajňa obuvi, ale u veľkého Baťu ste si ich mohli kúpiť iba do roku 2003. Potom ho prerobili na luxusný obchodný dom Alizé, kam dovážali zo sveta modely od známych návrhárov za desiatky tisíc korún. Kšeft asi veľmi nešiel, a tak je dnes z Alizé pochybný nočný klub zlatej bratislavskej mládeže a herňa.