26. februára 2024
HistóriaMiesta

Fajnorka oslavuje 120 rokov: Spoznajte príbeh legendárnej školy

Tú krásnu tehlovú budovu s romantickými vežičkami pozná každý Bratislavčan. Pri pohľade zo Starého mosta alebo z petržalského brehu svieti v panoráme mesta ako drahokam. Nie je to však zámoček, ani nejaké mŕtve múzeum, je to škola. Konkrétne Stredná priemyselná škola strojnícka, ktorú Bratislavčania nenazvú inak ako Fajnorka. Ak ste ju doteraz mohli obdivovať iba zvonka, ak Vás zaujíma Fajnorka a jej história, toto je článok práve pre Vás! Vyberte sa s Bratislava, My Love dovnútra a spoznajte príbeh legendárnej školy, ktorá práve oslavuje 120 rokov od svojho založenia.

Budova Fajnorky (vľavo) je ozdobou dunajského nábrežia už 120 rokov.

AKO SA TO ZAČALO

Školskú budovu na dunajskom nábreží začali stavať na jeseň roku 1903. V tom istom roku na podnet uhorského ministra obchodu založili v Prešporku aj odbornú strojnícku školu, ktorej cieľom bolo zamedziť odlivu mozgov a šikovných ľudí z mesta. Už vtedy teda reálne riešili problém, s ktorým sa pasujeme dodnes. 

Keďže budova školy bola ešte len vo výstavbe, strojnícka priemyslovka najprv fungovala v priestoroch Primaciálneho paláca a až po dokončení sa nasťahovala na dnešné Fajnorovo nábrežie č. 5. Okrem krátkej prestávky počas prvej svetovej vojny a krátko po nej, priemyslovka na tom istom mieste sídli dodnes. 

Fajnorka má už zvonka neprehliadnuteľnú charizmu.
Výhľad z okna na nábrežie Dunaja.

STARÉ S NOVÝM

Kráčam plný očakávania popri tehlovej fasáde školy a som zvedavý, čo ma čaká, aké to v tej Fajnorke naozaj je. A nielen v nej, ako v budove, ale aj na škole, ktorá je v oblasti odborného vzdelávania na Slovensku rešpektovaným pojmom. Otvorene priznávam, že ako absolvent filozofickej fakulty som technický antitalent a mám veľký rešpekt k ľuďom, ktorí sú technicky a remeselne zruční. A tu je takých plná škola! 

Otváram dvere na starej drevenej bráne a vchádzam do vestibulu. Och! Okamžite sa na mňa vyvalí krása a energia 120-ročnej budovy. Naľavo na stene sú pamätné tabule ešte v maďarčine, vpravo za okienkom vrátnica a predo mnou pod oblúkom schody, ktorými do školy každý deň kráčajú desiatky budúcich strojárov. 

Keď otvoríte bránu a vstúpite na pôdu Fajnorky, naskytne sa Vám takýto pohľad.
Vstupný vestibul do Fajnorky, na stene visia pamätné tabule ešte v maďarčine.

Na prvom poschodí ma víta riaditeľ školy Felix Dömény, vďaka ktorému má Bratislava, My Love a teraz aj Vy, jej čitatelia, jedinečnú šancu poodhaliť tajomstvá Fajnorky. “Prišli ste v správny čas, práve v týchto dňoch oslavujeme 120 rokov našej školy. Je to pre nás veľká udalosť. Rád Vám to tu ukážem, ale pozor, toto nie je žiadna škola Harryho Pottera, hoci na prvý pohľad tak možno vyzerá. Naši žiaci sa tu učia strojníctvo 21. storočia,” hovorí mi s úsmevom riaditeľ. Za 120 rokov existencie školy je v poradí len 14. riaditeľom tejto školy.

Felix Dömény je v poradí ešte len 14. riaditeľom školy.
Storočné chodby.
Mozaiková dlažba podčiarkuje jedinečnú atmosféru a architektonickú hodnotu budovy Fajnorky.

ZNÁME MENÁ

Začíname obhliadku. Vysoké stropy, široké chodby s oblúkmi, mozaikové dlaždice na zemi, drevené okná… To všetko mi na každom kroku pripomína, že som naozaj v poriadne starej budove. Dnešné školy už zďaleka nemajú takú kvalitnú a zaujímavú architektúru. Tu na každom kroku cítiť vyše storočnú históriu školy.  Múry Fajnorky sú nasiaknuté príbehmi tisícok chlapcov aj dievčat, ktorí sem za tie roky chodili. „A chodili sem naozaj mnohé známe mená. Hokejisti Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Marián Šťastný, spisovateľ Dobroslav Chrobák ale aj veliteľ SNP generál Ján Golian,” vymenúva riaditeľ ako kráčame chodbou. Na Fajnorku chodil aj známy bonviván Peter Miklas. Vo vstupnej hale má pamätnú tabuľu Jozef Kiss, rodák z Prešporka, najslávnejšie letecké eso uhorskej armády.

Pohľad na nádvorie.
Po týchto chodbách chodilo vyše 12 000 žiakov, budúcich strojníkov či mechanikov.

“Z mnohých našich absolventov sa stali veľké mená priemyslu, doma aj v zahraničí, a som hrdý na to, že ani po rokoch na svoju školu nezabúdajú. Práve viacerí bývalí žiaci pomáhajú našej škole so zaobstaraním modernej techniky, počítačov či programov.”

IDÚ S DOBOU

Ako sa neskôr presvedčím počas dňa otvorených dverí, aj súčasní žiaci sú na svoju Fajnorku veľmi hrdí a sami sprevádzajú návštevníkov po škole a ukazujú im, čo všetko sa tu dá naučiť. V jednotlivých učebniach a dielňach vidím, ako v počítačových programoch modelujú mechanické súčiastky alebo programujú roboty, inde zapájajú schémy automatických výrobných liniek, na 3D tlačiarni vytlačia hocičo, dokonca aj mydielka či chutné keksíky, v sústružni sa učia obrábanie kovov. 

Andrej Kaprálik vysvetľuje zapájanie schém.

“Aj to treba vedieť. Každý si tu musí prejsť všetkým. Pokiaľ je človek zodpovedný a robí projekty ako má, tak sa tu študuje v pohode. Ak to však niekto fláka, má to ťažké. Fajnorka nie je škola pre flákačov,” vysvetľuje mi Jano Dudík z druhého ročníka odboru strojárstvo. „Je to veľmi zaujímavá škola,” potvrdzuje študent 3. ročníka mechatronik Andrej Kaprálik.

Dielňa a tajné šifry na tabuli.
Žiaci sa učia všetko, vrátane obrábania kovov.
Klasika je klasika.

NESTRATIA SA

Dobré meno počas dňa otvorených dverí robia škole aj vlaňajší absolventi Peter Dzúrik, Marek Fajnor a Ivan Škvarka, ktorí dnes už študujú na Slovenskej technickej univerzite. “Táto škola je brutálne dobrý štart, na STU nemajú absolventi z Fajnorky žiaden problém, patria k najlepším. A aj keby sa niekto rozhodol nejsť potom na vysokú školu, z Fajnorky si ľahko nájde dobrú prácu,” hovoria. Chalani sa zhodujú, že to, čo sa naučili na Fajnorke a čo na naučia na STU, by najradšej uplatnili doma, na Slovensku. “Len keby tu boli aspoň porovnateľné podmienky ako v cudzine…”

Vo výučbe hrá prím digitalizácia, žiaci pracujú s najmodernejšími programami.
Peter Dzúrik, Marek Fajnor a Ivan Škvarka – štúdium na Fajnorke im otvorilo dvere na Slovenskú technickú univerzitu.

POKLADY

Prehliadku školy končím na tom najlepšom mieste – v Sieni histórie Fajnorky, ktorú pred desiatimi rokmi vytvoril tunajší učiteľ Juraj Peštuka. 

Fajnorka a jej história: 100-ročné tablo.
Juraj Peštuka vybudoval na škole úžasnú Sieň histórie Fajnorky.
Zbierka maturitných oznámení z Fajnorky.

Po stenách sú staré tablá, ešte z čias prvej republiky, pohľadnice a fotografie s Fajnorkou, obrovská nástenka s maturitnými oznámeniami, staré premietačky, technika…“Toto bol kedysi zaprataný sklad a pred desiatimi rokmi, keď sme oslavovali 110. výročie, som ho premenil na túto Sieň histórie. Už len z toho, čo tu vidíte okolo seba je jasné, že Fajnorka je úžasná škola,” hovorí hrdo a postupne mi ukazuje vzácne exponáty.

“Dať túto zbierku dokopy nebolo jednoduché.  Niečo bolo kade-tade po kabinetoch, ale veľa predmetov sa zničilo. Kedysi to bolo totiž tak, že staré vyradené veci sa museli rozbiť kladivom, aby sa náhodou niekto neobohatil na úkor štátu. Ešteže našťastie niektorí mali odvahu a tie krásne staré veci, od premietačiek až po mikroskopy, nezničili ako prikazoval zákon,” opisuje niekdajšie pomery. Juraj Peštuka, najväčší odborník na históriu Fajnorky, dokonca spísal mená vyše 12 000 jej doterajších absolventov. Medzi nimi sú aj takí, ktorí dnes na tejto škole učia. 

Múry ako na hrade.
Spoločenská miestnosť pripravená na oslavy 120. výročia Fajnorky.

“Fajnorka je škola, ktorá má ducha. A kto ho raz uvidí, toho už neopustí do konca života,” dodáva na záver mojej návštevy riaditeľ Felix Dömény. Môžem potvrdiť  – síce nie som ani o chlp technicky zdatnejší ako pred návštevou, ale aj ja mám už Fajnorku zapísanú v srdci.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *