19. apríla 2024
HistóriaMiesta

Farba Modrého kostolíka nebola modrá! Ako teda vyzeral?

Kostol ako z rozprávky! Nech ostatné bratislavské kostoly prepáčia, ale Modrý kostolík je najkrajší. Vyzerá ako perníková chalúpka obliata modrou cukrovou polevou. Jeho fasádu zdobia samé kudrlinky, ornamenty a zrkadielka… Už len odlúpnuť a ochutnať! Farba Modrého kostolíka poteší pohľad a vnesie pokoj do duše. Bolo by však chybou obdivovať ho iba pre jeho hravú secesnú architektúru. O  histórii kostola mi porozprával tamojší farár Marián Kráľ, ktorý ma previedol aj zákutiami, kam sa bežný smrteľník nedostane. A vďaka projektu Bratislava, My Love tam môžete teraz nazrieť aj vy.

Bezručova ulica: Modrý kostolík, vľavo bývalá pôrodnica.

ŠOK NA ZAČIATOK

Modrý kostol vysvätili v roku 1913 a postavili ho podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Ten projektoval aj neďaleké gymnázium na Grösslingovej ulici. Už na prvý pohľad je zrejmé, že legendárna GAMČA a Modrý kostolík majú rovnaký autorský rukopis. Len zatiaľ čo vychytený gympel má oranžovo-sivú fasádu, kostol je modrý.

Ešte trocha práškového cukru…
Farba Modrého kostolíka – krásna zvonka, krásna vnútri.

„Ale vždy to tak nebolo,“ dozvedám sa od Mariána Kráľa hneď na začiatku fakt, o ktorom som nemal ani potuchy. „Kostol mal rovnakú fasádu ako škola, modrú mal iba strechu!“ Až v 70. rokoch ho pri rekonštrukcii premaľovali celý namodro. „Pamiatkari by mu však radi vrátili jeho pôvodnú farbu. Ale čo by na to povedali ľudia?“ zamýšľa sa farár, s ktorým sedíme v bledomodrej kostolnej lavici pod zlatými hviezdami. Sme tu sami, kostol je zatvorený, a tak je čas podebatovať a v pokoji si vychutnať čaro tohto miesta.

Sneh Modrému kostolíku pristane.
Kostol je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej.
Farár Marián Kráľ.

DVE ALŽBETY

„Hoci má tento kostolík iba niečo vyše sto rokov, fascinuje ma, ako sa v ňom odzrkadľujú dejiny, príbehy a životy ľudí…“ povie farár a zahľadí sa k oltáru. „Tam, kde de je dnes obraz sv. Alžbety Uhorskej, ktorej je kostol zasvätený, stála pôvodne mramorová socha inej Alžbety – cisárovnej Sissi, manželky panovníka Františka Jozefa. Dlho tam nevydržala. Po vzniku Československa v roku 1918 musela ísť Sissi preč.“

Vitráže.

SPOJENÝ S GAMČOU

Ďaľšou zaujímavosťou je, že kostol a neďaleké gymnázium GAMČA majú spoločného viac ako len fasádu.  Kostol postavili čisto ako školský kostol pre štátno-katolícke gymnázium, na ktoré v tom čase chodilo okolo 600 študentov. Pôvodne mal byť priamo súčasťou školy, tam, kde je dnes telocvičňa, ale nakoniec sa rozhodli pre samostatnú stavbu. „O jeho vznik sa zaslúžila grófka Gabriela Szapáryová, ktorá bola veľkou mecenáškou sakrálnych stavieb, financovala napríklad stavbu kalvárie na Hlbokej ceste či kostola Blumemtál.“ V čase, keď kostol stavali, v okolí toho veľa nebolo. Bol to okraj Prešporka. „Grófka bola však natoľko rozhľadená, že dala vybudovať vchod nielen zo strany od školy, ale ešte jeden, z dnešnej Bezručovej, ktorý je teraz hlavný. Vedela že raz tu budú miesto polí ulice…“  hovorí farár a doplní zaujímavosť: „Kde je dnes fara, tam boli byty školníka a riaditeľa školy.“

Pohľad zo strechy na gymnázium.

MODRÁ JE DOBRÁ

Kostol začal slúžiť škole a veriacim rok pred vypuknutím prvej svetovej vojny. To neboli práve priaznivé časy. Cisárska armáda zrekvirovala zvony, aby z nich odliali kanóny, a po vojne kostol fungoval iba pár rokov. So vznikom republiky odstránili nielen cisárovnú Sissi, ale všetko maďarské. Potom bol Modrý kostolík až do 30. rokov zatvorený, chátral a plesnivel… Ďalšie zlé časy prišli po druhej svetovej vojne, kostol bol znova dlhý čas mimo prevádzky. Rekonštrukcie sa dočkal až v 70. rokoch, kedy ho aj namaľovali namodro.

CHODILI AJ KOMUNISTI

Kostol stál v tom čase hneď oproti pôrodnici na Bezručovej (teraz prerobená na luxusnú bytovku). „Keby som vám otvoril matriku, čudovali by ste sa, kto všetko tu bol pokrstený. Robilo sa to tajne, po nociach… Aj tí najväčší komunisti skrátka chceli mať deti pokrstené,“ povie s úsmevom farár. Mať svadbu v Modrom kostole, alebo nechať tam pokrstiť svoje dieťa, patrilo desaťročia k dobrým móresom bratislavských rodín.

Kedysi bola vnútorná výzdoba ešte bohatšia.

VEŽA KOSTOLÍKA

„Nechajme teraz históriu históriou. Poďme do veže,“ pozýva ma Marián Kráľ a o chvíľu už stúpame po strmom točitom schodišti. Zvnútra je kostolná veža dosť úzka. Asi v polovici farár otvára dvere a sme na streche.  „Všimnite si, v akom krásnom stave je tá vyše storočná keramická krytina,“ upozorňuje ma môj sprievodca. Dotýkam sa glazúrovanej škridle. Je teplá a v slnečných lúčoch opalizuje všetkými odtieňmi modrej – od zelenkavej, cez blankytne modrú až po nádych fialovej. Farba Modrého kostolíka by nebola tým, čím je, bez nádhernej strechy.

Na strechu!
Farár si pochvaľuje kvalitu vyše storočných škridiel.
Modrá ako nebo.
Výhľad na Bratislavu.

Vraciame sa do veže a pokračujeme vo výstupe. A sme pri vežových hodinách. V strede je elektrický strojček, ktorý posúva ručičky na všetkých štyroch ciferníkoch. Musím dávať pozor, aby som nepohol s jednou tyčiek a hodiny nerozšteloval. Opatrne sa predieram k okienku, farár mi otvára malé dvierka a moja hlava sa ocitá medzi druhou a štvrtou hodinou!

Ideme hore.
V hodinách.

PRI ZVONOCH

A ideme ešte vyššie, vlastne najvyššie – k zvonom. Tam už lezieme po kovovom rebríku. Marián Kráľ otvára ťažký kovový poklop a stojíme pod zvonmi. Fúka tu dosť silný vietor, po nebi sa ženú oblaky a ja si vychutnávam nezvyčajný pohľad na Bratislavu.

Vidím Gymnázium na Grösslingovej, s ktorým je Modrý kostol spojený neviditeľnou pupočnou šnúrou. Pozerám sa do okien nových luxusných apartmánov v bývalej nemocnici na Bezručke, kde som sa v roku 1975 narodil. A cítim, že sem akosi patrím. Že Modrý kostolík je jednou zo súčastí mozaiky aj môjho života. Po dnešnej návšteve už Modrý kostolík pre mňa nie je iba cukrová fasáda…

Marián Kráľ iba tak skusmo zazvonil.
Nezabudnuteľný pohľad!

  • Pingback: 2. časť - FARBA MODRÉHO KOSTOLÍKA: Koniec debát, bolo to takto! - Bratislava, My Love

  • Karol Mikuláš (Mikulash)

    A v tom gympli som chodil ešte kedysi dávno, keď sa voda sypala a piesok lial sa, a pán profesor Janovjak mi zvykol vravieť, „Vy motovidlo do konopí“ na hodinách latinčiny. Bol to veľmi dobrý človek i veľmi dobrý učiteľ.
    Nuž a oproti Modrému kostolíku v tej nemocnici ma operovali na slepé črevo.

    Vďaka Vám za tieto zábery.

    Reply
  • Oliver Kubička

    v Modrom kostolíku som bol v máji 1941 pokrstený a chodil som aj do gymnázia na ČA, alebo Grosslingovej ul. Aj mňa učil latičinu prof. Janoviak, ktorý učil aj môjho brata(o 14 rokov staršieho a moju sestru o 10 rokov staršiu ako ja. Bol riaditeľom školy. Bol milý a dobrý človek. V tom čase, keď som tam chodil do školy, učil tam fyziku náš sused (býval nad nami) prof.Bielek, ktorého volali SUPRO ( skratka pre súdruh profesor ). Hovoril často v skratkách. Napríklad zástupkyňu riaditeľa súdružku Karpišovú volal skrátene SUKA. A študenti mu hovorili “ supro Vy ste „hovädo“ čo znamenalo, že je hov. dobrý. Stávalo sa, že sme naraz vyrazili z domu do školy. Vtedy si neodpustil ma skúšať už po ceste. Bol srandista.Boli tam aj profesori, ktorí nestoja za reč. Tak to už bolo a aj dnes je.
    Oliver

    Reply
  • Neboli sme sprostý boli sme šikovný.

    Reply
    • Ing.arch. Igor Dráč

      Prosím Vás, v množnom čísle sa predsa píše na konci mäkké í !!! V tom gymnáziu študovala aj moja mama Terézia. V triede boli len štyri dievčatá, medzi nimi aj M. Kišoňová – Hubová. Chodili do tej istej triedy spolu s Gustávom Husákom, mimoriadne nadaným študentom a neskorším prezidentom ČSSR.

      Reply
  • Eleonóra Petrovičová, Trochtová

    V tom gymnáziu v roku 1915 maturoval môj starý otec. V roku 1965 mali maturitné stretnutie po 50 rokoch. Prišiel aj ich triedny profesor a slávnostnú omšu v Modrom kostolíku slúžil bývalý maturant pán farár Chrenko z Lamača. Môj starý otec, ktorý sa mal tiež stať kňazom, ale história to zariadila ináč, mu vtedy miništroval.

    Reply
  • Niečo mi tu nesedí. píšete, že : Potom bol Modrý kostolík až do 30.rokov zatvorený. Chátral a plesnivel.Ďaľšie zlé časy prišli po II. svetovej vojne. Kostol bol znova dlhý čas zatvorený. Rekonštrukcii sa dočkal až v 70. rokoch, kedy ho aj namaľovali namodro. A tu je to, čo nesedí. My sme mali v Modrom kostolíku sobáš 29.októbra 1955 a vtedy bol Modrý kostolík už krásny modrý. Božena

    Reply
  • Peter Marko a Viera Marková

    V roku 1969 sme tam mali svadbu, dodnes, teda už 52 rokov, žijeme spolu a máme na Modrý kostolík krásne spomienky…
    Manželka bola z Bratislavy a ja z Rožňavy…

    Reply
  • Ako študeti a kamarati od prvej ludovej -piati-,boli sme katolci.Nechodili sme do kostola,ale každý rok na viance sme išli na polnočnú k modremu kostolku.Velmi rád na to spomínam. Pekný deň

    Reply
  • Emil Mader

    Mal som tam -prve svate prijimanie a tiez som tam par mesiacov ministroval

    Reply
  • Veľmi pekný článok, ktorý vyvolal množstvo spomienok. Veľmi pekné. My sme tam v r. 1982 mali sobáš, následne pokrstené dve deti a aj ich prvé prijímanie.

    Reply
  • Vlasta Klimová

    Bývali sme neďaleko Modrého kostolíka. Moja teta tam bola pokrstená v r. 1937, rodičia tam mali svadbu v apríli 1956 a ja krstiny v marci 1957. Neskor ako dieťa sa pamatám, že fasáda bola viac sivá ako modrá a lavice natreté buď hnedou alebo sivou farbou. Určite neboli modré. Ale klenutý strop bol celý tmavomodrý so zlatými hviezdičkami. Bolo to pre mňa také fascinujuce, že Ježiško nemohol bývať na inej adrese, iba v Modrom kostolíku.

    Reply
  • Marta Svitekova

    Modry kostolik bol vzdy modry ! Byvala som na ul. Cervenej armady od mojho narodenia v roku 1952. Cize pred 70 rokmi. Videla som ho denne niekolko-krat , uz len ked som vysla z brany nasho domu , bol M O D R Y !
    Ako male decka cestou do parku za Modrym kostolikom sme hladili modru sklenu mozaiku na plote skoly aj plote kostola. Bolo to pre nas fascinujuce.
    Chodila som tu aj na Zakladnu skolu / A. Nespora.
    Neviem preco sa tu podsuvaju nezmysly a prekruca sa minulost !
    Opytajte sa vsetkych byvalych ziakov Gymnazia, ZDS-ky akej farby bola skola a sklena mozaika na plote skoly.
    Vsetci vam odpovedia : MODRA

    Reply
  • marta svitekova

    A este jedna poznamka :
    Bohosluzby sa v kostole, ktory bol MODRY, sluzili nepretrzite, co si pamatam pocas celeho mojho detstva, mladosti az doteraz

    Reply
  • Frantiska Gazova, narodila som sa 1943 na Dunajskej ulici. V Modrom kostoliku som sa vydala a nase manzelstvo trvalo 58 rokov. Co ja mam v pamäti a som si aj fotky so sobasa pozrela – mala som uz farebne – kostolik bol v roku 1962 tiez modry.
    27.02.2022
    Königsbrunn

    Reply
  • Vladimír Tomčík

    Je to absolútna blbosť.
    Vyrastal som hneď oproti na Gajovej od roku 1956.
    A vždy bol modrý.
    A len pre pravdu, škola bola vtedy zelená.

    Reply
  • Zuzana Palkovičová

    Sväté primanie som mala v Modrom kostolíku, K Modrému kostolíku patrila aj základná škola na Grosslingovej, tam som začala chodiť do prvej triedy nielen gymnázium! Vždy bol Modrý kostolík modrý a to si pamätám od svojich 6 rokov z roku 1946.

    Reply
  • Pingback: Kostol Trojica po obnove ani nespoznáte! Prečo zmenil farbu? + UNIKÁTNA FOTO GALÉRIA – Bratislava, My Love

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *