Bratislavská Kalvária: Čo majú spoločné modlitby, zavraždení mnísi a Gustáv Husák?

Dnes vás pozývam na jedno úžasné miesto, kde neboli dokonca ani mnohí rodení Bratislavčania. Ja tam chodievam dva razy do roka s partiou kamarátov nabrať dobrú energiu a troška si v sebe upratať.

Súčasťou príprav na Veľkú noc bývali pre veriacich tzv. krížové cesty spojené s púťou na kalváriu. Na nej si pripomenuli cestu odsúdeného Krista na Golgotu, modlili sa, rozjímali… Určite najznámejšia kalvária je tá v Banskej Štiavnici. Je to naozaj krásny barokový unikát, ktorý vďaka obetavosti a zanieteniu dobrovoľníkov vstal za uplynulých desať rokov z popola a dnes je zo Štiavnickej kalvárie jedna z najvyhľadávanejších turistických atrakcií na Slovensku. Pritom ešte prednedávnom jej hrozil zánik a dostala sa až na zoznam najohrozenejších historických pamiatok sveta! Viete však, že svoju kalváriu má aj Bratislava? Síce oveľa skromnejšiu, doslova schovanú v srdci mesta, ale možno o to zaujímavejšiu?

Keď sa povie Kalvária, väčšine Bratislavčanov sa v mysli vybaví jaskynka so sochou Panny Márie na Hlbokej ceste. V bývalom kameňolome ju dala v roku 1892 vybudovať grófka Gabriela Szapáryová po vzore francúzskych Lúrd. Toto magické miesto pod kostolom Panny Márie Snežnej dýcha všeobjímajúcim pokojom. Najmä večer je to magický zážitok, keď svetlo pri rozjímaní dodávajú len mihotavé plamienky sviečok. Steny areálu lemujú stovky tabuliek v slovenčine, maďarčine i nemčine so slovami vďaky od tých, ktorých modlitby boli na tomto mieste vyslyšané…

Lenže toto nie je celá Kalvária, tá pôvodná,  s krížovou cestou, je o kus ďalej. Dostanete sa k nej, keď poza budovu ministerstva zahraničia zabočíte doprava a vydáte smerom k Sokolovni. Po Baníckej ulici sa potom dostanete až na začiatok krížovej cesty, spoznáte to podľa informačnej tabule. Tam sa píše, že Bratislavská Kalvária bola jednou z prvých v Uhorsku a vybudovali ju na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni v roku 1683. Smutné je, že do dnešných dní sa dochovalo iba torzo, ale vďaka aj za to!

Ak ste sa dostali v čítaní až sem, tak sa teda vyberme na púť… Je to trochu do kopca, ale nič náročné a dá sa to prejsť do pol  hodinky. Krížová cesta vedie malým lesíkom, ktorý z jednej strany obkolesujú vily bývalých aj súčasných papalášov a z druhej rušná Pražská ulica, od ktorej ho oddeľuje vysoký betónový múr spevňujúci svah. Z pôvodnej Kalvárie sa dochovali zvyšky jedinej kaplnky a jednotlivé zastavenia tak určujú len skromné obrázky pribité na stromy.

Keď budete stúpať už pár minút hore do kopca, pozrite sa pod nohy. Už nešliapete po obyčajnom hlinenom chodníku, ale po pôvodnej 400-ročnej kamennej cestičke! Na vrchole, pri posledných zastaveniach krížovej cesty,  je miesto na odpočinok i modlitby s lavičkami a troma krížmi.

Ako sa píše na informačných tabuliach, púť na Bratislavskú Kalváriu sa kedysi začínala pri Michalskej bráne a prechádzalo sa cez dnešnú Štefánikovu ulicu, kde bolo aj prvé zastavenie krížovej cesty. Cesta späť z vrcholu Kalvárie potom viedla cez dnešnú Hlbokú ulicu, kde býval kameňolom a dnes je tam už spomínaná lurdská jaskynka. Takto niekedy končíme našu púť aj my s kamarátmi… Väčšinou však pri návrate zahneme do krčmy Funus, aby sme pivkom-dvoma vyvážili to duchovno.

A ešte dve pikošky na záver. Pod Kalváriou býval v jednej z víl aj komunistický prezident Gustáv Husák. A nech už bol jeho svetonázor akýkoľvek, chodil na prechádzky práve do kalvárskeho lesíka. Myslím, že aj jedna z posledných fotografií, ktorá sa objavila krátko pred jeho smrťou v roku 1991 v novinách, ho zachytáva práve tam.

Hoci dnes z Kalvárie sála pokoj a mier, má aj jedno temné tajomstvo. V 18. storočí si toto miesto za útočisko vybrali dvaja pustovníci – fráter Blažej a fráter Hieronym. A týchto dvoch mníchov tu 18. marca 1758 niekto zavraždil… Viac som sa však o tejto tragédii nedočítal.

Takže, zájdete si pred Veľkou nocou na Kalváriu?