Sad Janka Kráľa: Najkrajší dar Márie Terézie nášmu mestu

Sad Janka kráľa je určite jednou z najcennejších lokalít Bratislavy. Je to najstarší verejný park v strednej Európe a zriadili ho ešte za panovania osvietenej cisárovnej Márie Terézie. Vtedy bol Prešporok pupok kresťanského sveta, hlavné mesto monarchie a nový park mal slúžiť jeho obyvateľom  na rekreáciu a načerpanie síl. Veď doba bola taká hektická a stresujúca…

Pôvodne vyzeral ako taký lepšie udržiavaný lužný les, v priebehu vyše dvoch storočí sa park postupne menil a dnešnú podobu s vyasfaltovanými chodníkmi získal v 70. rokoch minulého storočia. K miestnemu koloritu patria polkruhovité oddychové zóny s lavičkami a plastikami znamení horoskopu. A tak si môžete posedieť pri rybách, škorpiónovi, panne… No, môžete, skôr mohli. Dnes sú lavičky väčšinou v dezolátnom stave. Aj chodníky. Aj stromy. Hanba stále hľadá majiteľa, všetci sa vykrúcajú…

Okrem sochy básnika a národného buditeľa Janka Kráľa je dominantou sadu gotická vežička, ktorú sem koncom 19. storočia preniesli z františkánskeho kostola. Bola totiž poškodená pri zemetrasení a františkáni si dali postaviť novú. Našťastie ju nezlikvidovali ako stavebný odpad, ale umiestnili na miesto, kde robí radosť všetkým až dodnes.

Vďaka tomu, že potiahli električky až na druhý breh Dunaja, stal sa sad pre Bratislavčanov prístupnejší ako voľakedy. Niekedy sa tam odveziem ráno pred robotou, keď je ešte vzduch svieži a v parku okrem bežcov a zopár psíčkarov nie je ani nohy. Ale aj na večer má svoje čaro, teda aspoň ako si pamätám z mojich mladíckych čias, keď sme spolu s kamarátmi stiahli na lavičkách nejaký ten Limbašský silván či Kláštornú sviečku.

So Sadom Janka Kráľa sa mi spájajú ešte iné spomienky. Pri sklenenom bistre, ktoré v 90. rokoch pretvoril kapitalizmus na bodrel, sa za totality organizovali ilegálne burzy. Tu sa nepredávali vlajočky, odznačiky či známky, ale nedostatkový tovar! Šmelilo sa tu s bonmi, valutami, západniarskymi platňami, kazetami, rifľami a plagátmi z nemeckého časopisu Bravo. Párkrát som si tam trúfol ísť, lebo tam Poliaci predávali veľmi populárne samolepky Šmolkov. Chápete ten paradox? Siedmak zo Sibírskej ide na zakázanú burzu kvôli Šmolkom! A fakt, zažil som aj to, ako obchodný šum preťal výkrik: Bacha, fízli! A ľudia sa pakovali kade ľahšie. Nie všetci unikli z obkľúčenia žltobielych žigulíkov Verejnej bezpečnosti a muži zákona mali potom plné ruky práce. Ale na budúcu sobotu sa šmelilo znova, fízli – nefízli.

Sad Janka Kráľa má v sebe obrovskú energiu. Okrem našich stromov tu rastú aj exotické. Milovníci Rýchlych šípov ocenia určite strom gingko. Ten rástol na Zemi už pred 270-miliónmi rokov, je to skutočná živá fosília! A v korunách stromov žije množstvo vtákov a veveričiek. Bez bázne sa preháňajú po stromoch, trávnikoch aj lavičkách, asi majú s ľuďmi dobré skúsenosti. K jednej takejto ryšavke som sa mohol priblížiť na nejakých 5 metrov a odfotiť ju aj bez teleobjektívu, ktorý som akurát nemal pri sebe.

Ako som sa tak túlal popukanými chodníkmi, uvažoval som… Ešte že komunisti mali toľko chochmesu, že petržalské paneláky nenatlačili k tejto zelenej oáze. To sa, žiaľ, nedá povedať o porevolučných pánoch. Aupark aj s tou otrasnou „tower“, ktorá navždy znehodnotila výhľad na Petržalku, hotel pri bývalom štadióne atď. A to sa z času na čas objavia ďalšie plány, ako Sad Janka Kráľa ešte viac zovrieť v betóne, skle a železe. Našťastie odoláva, lebo ľuďom je jasné, že ak raz z neho dovolia ukrojiť, už plánovačov nikto nezastaví.