Ako Bratislavčania prišli o najromantickejšie schody: Pálffyho palác na Zámockej

Niekedy sa nestačím čudovať, ako sa mi moje mesto mení rovno pred očami. Stačí, že do niektorých končín Bratislavy nezavítam pár mesiacov a potom, keď tam prídem, pozerám „jak mucha Puk“. V tomto článku spoznáte ďalšiu bratislavskú zaujímavosť. Pálffyho palác na Zámockej ulici a jeho schody.

TÚLAČKY PO ZÁMOCKEJ

Myslím, že každý rodený Bratislavčan v tínedžerskom veku nenadväzuje ľúbostné kontakty len v rámci okruhu svojich rovesníkov, ale tvorí si tiež milenecký vzťah k svojmu mestu. Dvor pred domom, ktorý mu stačil po celé detstvo, je mu zrazu malý, a tak vyráža do bratislavských ulíc. A nachádza tam svoje zákutia, svoje podniky, svoje výhľady…

Ja som sa v čase dospievania tiež veľmi rád túlal uličkami Starého mesta. Bol začiatok 90. rokov, hneď po revolúcii, a vo vzduchu bolo cítiť sladkú vôňu slobody a svetlých zajtrajškov. Ale mesto, to vtedy vyzeralo inak ako dnes. Ošarpané budovy, lešenia, rozbité chodníky, chátrajúce pamiatky… Na jednej strane barbarstvo, na druhej strane to malo svoje melancholické čaro, na aké dnes v Bratislave natrafíte už iba vzácne.

PÁLFFYHO PALÁC

Medzi moje najobľúbenejšie túlačky v tom čase patrilo okolie Hradu a okolie Panenskej ulice. Veľmi rád som chodieval prastarými rozbitými schodmi zo Svoradovej ulice hore na Zámockú. Strmé schody viedli cez akúsi polorozbitú kaplnkou s krásne vyzdobeným stropom. Najmä večer to bolo fakt veľmi tajuplné a romantické miesto. Hotové kulisy pre historický film! Vždy som hútal, kde sa tam tie schody vlastne vzali a hlavne, čo to bolo za kaplnku.

Až o dobrých desať-pätnásť rokov vysvitlo, že moja „kaplnka“ bola súčasťou niekdajšieho Pálffyho paláca. Jeho ruiny sa niekedy začiatkom nového milénia dostali do súkromných rúk a začali ho potom dávať dohromady z artefaktov, ktoré sa zachovali. Určite záslužný počin. Dnes sa Pálffyho palác zo 17. storočia opäť skvie v plnej kráse.

Len škoda, že moje obľúbené schody stratili svoje čaro. Už nevedú cez kaplnku, tá je po rekonštrukcii súčasťou paláca a je pre verejnosť zatvorená. Schody stavbu obchádzajú akoby s tou starou stavbou nikdy nemali nič spoločné.

A mne je trocha smutno, že jedna z mojich obľúbených cestičiek zmizla z mapy Bratislavy. Zostalo mi len zopár starých fotiek.