Najkrajší advent v Bratislave: Rorátne omše!

Tie štyri týždne pred Vianocami sú magický čas. Sú to dni, kedy dostávame príležitosť naladiť sa na najkrajšie sviatky v roku. Vianočné trhy, vianočné párty, zháňanie darčekov, vianočné odrhovačky v rádiách, vianočné filmy v telke… Už niekoľko rokov patria k môjmu adventu v Bratislave rorátne omše, na ktoré chodím s partičkou celoživotných kamarátov. Sú to pre nás také malé Vianoce pred Vianocami.

Čo sú to tie roráty?  Tieto sväté omše sa slúžia ku cti Panny Márie. Nemala to ľahké… Ako-tak to vysvetlila Jozefovi, ale ako to vysvetlí ostatným? Už sa blíži jej termín a do toho ešte to sčítanie ľudu… Sila tejto mladej ženy je pre ľudí inšpiráciou už dve tisícročia. Právom.

Rorátne omše sa začínajú slúžiť za úplnej tmy, ešte pred svitaním. Jediným svetlom v kostole je svetlo zo stoviek sviečok. Poviem vám, vstať v zimné ráno tak skoro, aby som bol už pred šiestou v kostole, dá zabrať. Karpavý a driemajúci sa kodrcám cez celé mesto ľadovou elinou, v ktorej okrem mňa cestujú už iba sestričky z nemocníc nastupujúce na dennú šichtu. Keď na Esenpéčku vystúpim, ranný chlad ma rýchlym krokom ženie do kostola. Ešteže som si dal rytírky a hrubé fusakle!

Pred kostolom sa už schádzajú prvé hlúčiky ľudí. Vidím, že všetci sú na tom podobne ako ja. Len vo vnútri sú ľudia už viac prebudení – tí, čo zapaľujú posledné sviečky, ktoré budú osvetľovať omšu a tí, ktorí si cvičia hlasy na latinské chorály. Presne o šiestej sa začína omša s predvianočným posolstvom. Má trocha iný charakter ako bežné omše, čítajú sa pasáže z Písma ohlasujúce príchod Spasiteľa na tento svet, ľudia držia v rukách zapálené sviečky… Nechávam sa unášať príbehom a atmosférou… Asi tak v polovici obradov si všímam, ako sa za chrámovou vitrážou pomaličky rodí nový deň. Prichádza svetlo, ktoré zaháňa tmu. Tú vonku i v našich srdciach. Škoda, že to také ňu-ňu obdobie nám vydrží väčšinou iba cez Vianoce. Na druhej strane si vravím – vďaka aspoň za to!