ČIERNA SMRŤ: Ako mor trápil Bratislavu
V tieto dni sa do našich životov vkradli obavy. O zdravie, živobytie, aj o život… Nový vírus nám naháňa strach. V našom meste sa nakazilo už niekoľko ľudí a my sa cítime, akoby sa okolo nás sťahovala slučka. Zatvárame školy, divadlá, kiná, úrady, skoro nikam nechodíme, robíme zásoby, umývame si stokrát za deň ruky… Všetko v nádeji, že TO nechytíme, a že TO rýchlo prejde bez tragických následkov.
Podobným situáciám boli naši predkovia vystavení častejšie ako my, strach z nákazy a choroby bol súčasťou ich životnej výbavy. Najväčšiu hrôzu vzbudzoval mor. Nákazu spôsobuje vysoko infekčná baktéria Yersinia pestis. Čierna smrť úradovala v Bratislave v rokoch 1541-1542, 1552-1553, 1660-1665, 1678-1681… Ľudí mor kosil bez ľútosti a bez ohľadu na to, kto bol chudák a kto boháč. Zlyhával základný chod spoločnosti. Telá nebožtíkov sa podľa dobových svedectiev povaľovali v domoch, uliciach aj na poliach či vo vinohradoch.
Posledná morová epidémia zasiahla Bratislavu krutým spôsobom v roku 1712. V tom čase bola hlavným mestom habsburskej ríše, ktorá hlásila epidémiu nákazy v hraničných regiónoch. Všetci verili, že Bratislavu mor obíde, veď v apríli 1712 tu mal zasadať uhorský snem a následne mal byť korunovaný nový panovník Karol VI. Práve v kráľovskom sprievode sa však objavili prvé prípady smrtiacej nákazy. Úrady prijali prísne bezpečnostné opatrenia, zakázali ľuďom vychádzať, uzavreli cestu do Viedne, ale nepomohlo. Už sa to nedalo zastaviť… Až na dvoch tretinách bratislavských domoch sa objavil biely kríž, ktorým sanitári označovali príbytky, kde zaúradovala nákaza. Vzduchom sa šíril štipľavý dym z borovicového dreva, o ktorom sa mylne verilo, že zabraňuje šíreniu choroby. Mor sužoval Bratislavčanov až do jesene 1713, za ten čas zomrelo vyše 3 000 ľudí. Neskoršie epidémie, ktoré sa ešte na území Slovenska objavili, sa do nášho mesta už nedostali.
Smutné dva roky a hlavne víťazstvo nad čiernym démonom v roku 1713 Bratislavčanom dodnes pripomína morový stĺp na Rybnom námestí neďaleko Mosta SNP. Na jeho vrchole je súsošie Najsvätejšej trojice so zlatou svätožiarou, na rohoch sú sochy svätcov, ktorí sa považujú za ochrancov proti moru. V prvom rade je to svätý Roch, alebo Rochus. Tento svätec sa narodil vo Francúzsku v rokoch 1295 – 1327 a jeho atribútmi sú pes, ktorý mu zachránil život a vyhrnutá nohavica, lebo odhaľuje na nohe morovú ranu. Roch si vyslúžil úctu tým, že v čase morovej epidémie sa obetavo staral o chorých, až sa sám nakazil. Zoslabnutý odišiel žiť do lesa, aby tam zomrel. Ale chodil za ním verný pes, ktorý mu nosil jedlo a mladík sa uzdravil. Toľko legenda o sv. Rochovi, svätcovi, o ktorom sa moderní ľudia nazdávali, že už ho nebudú potrebovať… Na morovom stĺpe sú tiež sochy sv. Karola Boromejského, sv. Andreja, sv. Štefana a Panny Márie.
Ďalší morový stĺp stojí v Bratislave pred kostolom kapucínov na Župnom námestí a postavili ho v r. 1723 pri desiatom výročí porážky morovej epidémie.
Od čias, kedy mor pustošil Európu, sme urazili veľký kus cesty. Pokrok nám priniesol vyspelú zdravotnú starostlivosť, hygienické návyky, lieky, vedomosti o pôvodcoch nákazy, baktériách, vírusoch… Vďaka tomu sme lepšie pripravení na nečakané zdravotné ohrozenia ako naši predkovia. Je z veľkej časti na nás, ako sa spätne budeme pozerať na vírus, ktorého sa teraz tak bojíme. Strach nám nepomôže, ale pokora a ľudskosť by mohli.
