MODRÝ KOSTOLÍK A JEHO FARBA: Koniec debát, bolo to takto!

Modrý kostolík preslávila jeho farba. Tvrdenia v tomto článku, že pôvodne mal inú farbu, mnohých pobúrili. Tu sú však dôkazy! Odhaľte jedno z najväčších tajomstiev Bratislavy.

Obrovskú vlnu odozvy, niekedy až nevôle, vyvolalo vyjadrenie farára Mariána Kráľa, že Modrý kostol mal pôvodne rovnakú fasádu ako gymnázium na Grösslingovej ulici a „modrú mal iba strechu“. Pripomínam, že pri nedávnej rekonštrukcii budovu gymnázia, ktoré je úzko späté  s týmto kostolom, namaľovali na žiarivú oranžovo-sivú farbu. Čiže podľa farára taký mal byť kedysi aj Modrý kostol, ktorý, podľa jeho slov, premaľovali celý namodro v 70. rokoch minulého storočia.

„To nie je možné! Vždy bol modrý! Ten kostolík bol modrý aj pred 70 rokmi! Aj v mojom detstve bol modrý!“ rozhorčovali sa čitatelia článku. A keďže to nedávalo spať ani mne ako autorovi, ktorý tú „nehoráznosť“ vypustil do sveta, dal som sa do pátrania. Ako to teda bolo s tou farbou Modrého kostolíka?

Čo tvrdí historik

Ako prvé mi, logicky, napadlo zohnať si knihu Modrý kostol, ktorú napísal uznávaný profesor cirkevných dejín a zároveň bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. Vo výpravnej a pútavej publikácii, ktorá obsahuje dobové dokumenty, svedectvá a nádherné fotografie, sa uvádza: „Modrý kostol dostal svoje meno nie podľa stien, ale podľa farby mozaík a keramík. Vonkajšie steny boli totiž pôvodne sivé, čo však ešte vystupňovalo modrosť spomenutých ornamentov.“ Vyjadrenie takej kapacity akou je profesor Haľko nemá zmysel spochybňovať, ale chcel som vedieť viac, a tak som sa naňho obrátil priamo s otázkou, či sa vie, kedy presne kostol premaľovali celý namodro. „Ťažko to exaktne povedať… O pôvodnej farebnosti kostola nám však hovoria dobové pohľadnice. Tie boli kolorované, pričom sa vychádzalo zo skutočnosti,“ odpovedal mi.

Svedectvo starej pohľadnice

Hm, ako teda vyzeral Modrý kostol podľa starých pohľadníc? Dal som sa do zháňania! Aké šťastie, že v ponuke jedného zberateľského obchodu som objavil pohľadnicu s Modrým kostolíkom. Je ešte z čias vojnovej Slovenskej republiky, čo dokazuje 50-halierová známka s prezidentom Tisom. Pozerám sa na Modrý kostolík a jeho farba jednoznačne nie je modrá!  Fasáda vyzerá byť sivo-biela a spodok (sokel) oranžový. Bolo to pred 80 rokmi naozaj tak? Ďalším dokumentom, na ktorý ma upozornila jedna fanúšička facebookovej stránky Bratislava, My Love je fotopohľadnica zo začiatku 70. rokov. Modrý kostolík je na nej sivý a ošarpaný, modrú farbu má len strecha.

Čudoval sa aj architekt

Ďalší, kto by mohol do záhady farebnosti Modrého kostolíka vniesť svetlo je architekt Peter Bouda. On a jeho tím v roku 2011 ukončili rekonštrukciu Gymnázia Grösslingova, ktoré je takisto dielom budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera a Modrý kostol bol v roku 1913 vysvätený práve pre potreby tejto školy. A ako mi architekt odpovedal?

„Pôvodne som si aj ja myslel, že kostol bol inej farebnosti ako gymnázium, lebo má dodnes pôvodnú modrú keramickú krytinu a modré mozaikové aplikácie na fasáde. Pri pohľade na interiér je ale vidno, že architekt Edmund Lechner kombinoval modrú so žltou vo vnútri budovy, takže je pravdepodobné, že aj exteriér riešil v takejto žlto-modrej kombinácii… Kedy sa zmenila farebnosť fasády na modrú, netuším, každopádne ja som Staromešťan od narodenia a za môjho života bol vždy modrý,“ tvrdí architekt, ktorého pri rekonštrukcii gymnázia na Grösslingovej prekvapilo, aká bola jeho pravá podoba.  „Gymnázium si z detstva pamätám tiež ako sivé v rôznych tónoch, ale výskum, fotografická dokumentácia a popis stavby z roku 1908 preukázali takú farebnosť, aká je aplikovaná na fasáde a oknách gymnázia dnes.“ Dodajme, že je oranžová a sivá.

Výskum pamiatkárov

Poslednú časť mozaiky pre Bratislava, My Love poskytol farár Marián Kráľ. „V prílohe Vám zasielam časť dokumentácie k obnove, ktorá sa vykonávala na Modrom kostolíku  v roku 2007,“ napísal mi. A čo teda uvádza Krajský pamiatkový úrad?

„Vzhľad tohto secesného súboru, ktorý bol dokončený v roku 1913, prešiel tromi základnými vývojovými fázami. Prvou fázou bol pôvodný vzhľad bez fasádnych náterov v prírodnej okrovej (pozn. red. – oranžovej) farebnosti omietok, pričom modrá bola len glazúra strechy a ozdobné mozaiky kostola. Druhu fázu predstavuje jednotný celoplošný modrý náter z tridsiatych rokov minulého storočia. Tretiu fázu tvorí obnova zo šesťdesiatych rokov 20. storočia, kedy boli fasády pojednané nátermi v trojfarebnom riešení -biela(sivo-biela)-svetlomodrá-sivá vyjadrujúcom ich tektoniku a architektonické členenie. Pri predmetnej obnove bola východiskom uvedená tretia, v povedomí obyvateľstva vžitá fáza s tým, že sivá farba bola použitá len na sokloch kostola, fary, oplotenia a na hlaviciach stĺpov oplotenia (predtým aj na rímsach kostola).“

Z uvedeného by mohlo vyplávať, že „jednotný celoplošný modrý náter z tridsiatych rokov minulého storočia“ časom vybledol a zošedivel na farbu, aká je napríklad zachytená na pohľadnici zo 70. rokov.

Záhadu – Modrý kostolík a jeho farba – sme úspešne rozlúštili. Je to tak! Modrý kostol nebol vždy celý modrý. Kedysi bol aj oranžový aj sivý. Keď sa pozriem na neďalekú budovu gymnázia, ktorá sa už pár rokov skvie vo svojej prapôvodnej kráse, musím si priznať, že mne by sa Modrý kostolík možno páčil aj oranžový. Však ten Lechner to nevymyslel zle!