UNIKÁTNE FOTO! Takto ste Bratislavu asi ešte nevideli (1968, 1970, 2009)
Nikde inde sa neukážu premeny krajiny tak, ako na záberoch z výšky. Dnes, keď už má čínsky dron s foťáčikom bárskto, je internet zaplavený „leteckými“ zábermi Slovenska. Majú však jedno spoločné – väčšinou sú na jedno brďo. Záber je širokouhlý, lebo z amatérskeho dronu sa nedá odfotiť detailnejší výrez krajiny, fotky sú preumelkované, presýtené, sladké jak cukrová vata. Preto aj v dnešnej dobe je kvalitný záber spravený z lietadla, vrtuľníka či balóna rovnako vzácny ako pred 50 rokmi. A práve o takéto zábery sa chcem s vami podeliť.
Aby sa čitateľom fotky ľahšie porovnávali, sú až na konci článku zoradené za sebou.
Vždy, keď natrafím v antikvariáte na nejakú zaujímavú obrázkovú knihu o Bratislave, neodolám a pustím žilou. Pred pár rokmi sa mi takto podarilo kúpiť veľmi zaujímavú publikáciu z roku 1968 – Slovensko z oblakov. Autorom čiernobielych fotiek je Bedrich Schreiber a spravil aj zopár, dnes už veľmi cenných, záberov Bratislavy. Okrem pohľadu na Hrad či Staré mesto zdokumentoval tiež nové ružinovské sídliská či paneláky na Ulici Februárového víťazstva (dnes Račianska). K tým fotkám sa vrátim niekedy neskôr v inom článku, teraz som vybral záber na Dunaj a Hradný vrch. Zadívajte sa na tú vyše 50-ročnú fotku a spočítajte, čo všetko tam už nie je a čo, naopak, k panoráme mesta pribudlo. Pod Hradom ešte stoja zvyšky starej Vydrice, pri Dóme sv. Martina vytŕčajú kupoly synagógy, Most SNP ešte nespája brehy Dunaja, nestojí ani Most Lafranconi… Koľkokrát si tak vravím, aká bola vtedy Bratislava? Ako sa v nej žilo? Mali ľudia vtedy radi tie isté miesta ako dnes?
Druhou leteckou publikáciou v mojej zbierke je kniha Eugena Vasiliaka – Slovensko z vtáčej perspektívy. Vyšla o dva roky neskôr ako tá prvá, teda v roku 1970, a fotky sú farebné. To bolo vtedy niečo extra, napriek tomu, že možnosti tlače boli veľmi obmedzené a reprodukcia farebných fotiek je žalostná. V tejto knihe celkový záber na mesto chýba (je tam však jedna šmákocinka, o ktorej musím v lete spraviť samostatný článok). V knihe je záber na Bratislavský hrad a zdá sa, že tam v tom čase panoval čulý stavebný ruch.
No a nakoniec, tretí záber je môj. Je to spomienka na let balónom ponad Bratislavu pred desiatimi rokmi. Bol to fakt zážitok na celý život, lebo balón letí tak, že nič necítite. Žiadne otrasy ani vietor (ak povieva, vy letíte spolu s ním), žiadne vrčanie motora. V balóne ste naozaj vzduchoplavec. V ten septembrový deň bolo jasno, teplo a od Starého mosta sme odštartovali v čase, keď sa už mesto začínalo kúpať v zlatých lúčoch zapadajúceho slnka. Môj záber je skoro rovnaký jako z knihy Bedricha Schreibera. Tak čo, vidíte rozdiely?
