Zabudnutá história Bratislavy: Tajomná továreň Patrónka
Patrónka, to nie jen len známa autobusová zastávka na výpadovke z Bratislavy. Táto lokalita dostala meno podľa továrne na muníciu – patróny. A torzo tejto fabriky prežilo od Rakúsko-Uhorska až do dnešných dní. Spoznaj Patrónku tak, ako ju nepozná ani väčšina rodených preršpurákov.
Ďalší svedok priemyselnej histórie Bratislavy, ktorému hrozí zánik. Bratislavská župa síce zvažuje, že by sa pokúsila nejako zachrániť historické budovy bývalej továrne na muníciu, ale či sa nájde kupca, ktorý by to celé nezbúral, to je otázne.
História Patrónky
Ide o asi päť historických budov z konca 19. storočia a pozemok s rozlohou 2,4 hektára, o ktorý sa už zaujímajú developeri. Fabriku na muníciu ako pobočku svojej továrne založil v Prešporku v roku 1870 viedenský priemyselník George Roth. Vyrábali sa tam hlavne náboje. V čase najväčšieho rozmachu na začiatku 1. svetovej vojny vo fabrike pracovalo až 3 000 ľudí. Po vzniku Československa sa továreň začlenila pod Zbrojovku Brno.
V 30. rokoch sa výroba ukončila, k čomu pomohol aj tragický výbuch, pri ktorom zahynulo sedem robotníčok. Počas vojny tu bolo zriadené koncentračné stredisko, odkiaľ do táborov smrti deportovali tisícky Židov. Dnes v časti areálu sídli Domov sociálnych služieb pre deti a rehabilitačné stredisko ROSA. Ďalšie budovy sú schátrané a takmer prázdne.
Priemyselné pamiatky miznú
Pamiatkári chceli Patrónku vyhlásiť za technickú pamiatku už v roku 2006, ale iniciatíva išla dostratena. Historička Viera Obuchová to komentovala takto: „Nám onedlho ani nikto neuverí, že Bratislava bola kedysi priemyselné mesto. Nemáme už pomaly žiaden dôkaz o priemyselnej histórii mesta z konca 19. storočia…“ Uvidíme, ako Patrónka nakoniec dopadne, ale bola by škoda, prísť o ňu.
Volala som sa Anna Balasova a bola som 1942 v Juni zadrzana spiolu s matkou a s otcom 3 dni a vecer pred odchodom transportu na deportaciu do taborov smrti nas troch prepustili
To si moje spomienky na Patronku