MURMANNOVA VÝŠINA: Pomník obetiam I. svetovej vojny obkľúčila chamtivosť

Slavín pozná každý a azda niet Bratislavčana, ktorý by pomník padlých sovietskych vojakov aspoň raz v živote nenavštívil. Kúsok vedľa je však iný pomník na počesť obetiam inej vojny – tej 1. svetovej. Pozývam Vám sa miesto, ktoré sa volá Murmannova výšina.

Dnešná doba si veľmi nepotrpí na výročia. Asi sme sa ich prejedli za komoušov, keď sme si povinne každú chvíľu pripomínali nejaký ten míľnik boja svetového proletariátu za svetlejšie zajtrajšky. Pár silných dátumov nám však v kalendári predsa len zostalo – koniec II. svetovej vojny, SNP, invázia 1968, vznik Československa, Nežná revolúcia, vznik Slovenskej republiky.

Myslím, že na jednu dôležitú udalosť sa dosť zabúda – je ňou koniec I. svetovej vojny. Svet si ho pripomína 11. novembra, lebo práve vtedy začalo v roku 1918 platiť prímerie, ktoré ukončilo dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva. Zbrane stíchli presne o 11. hodine 11. 11.

VEĽKÁ VOJNA

Tá vojna bola hrozná… Na bojovom poli, v zákopoch, zahynulo 16 miliónov ľudí. Bojovalo sa neraz muž proti mužovi, na bodáky, prvý raz sa použili otravné plyny ako yperit či chlór, nasadené boli tanky, letectvo… Nečudo, že ľuďom v Európe, zvyknutým na vyše 60 rokov mieru, to pripadalo ako apokalypsa a vojnu nazvali Veľká vojna. Narukovalo do nej aj 400-tisíc mužov zo Slovenska, 69-tisíc ich na frontoch zahynulo.

Aj u nás v rodine sa tradujú historky, napríklad tá, ako bol pradedo členom cisárovej čestnej stráže, ale raz tak zmlátil v dedine drzého starostu, že ho od dvora vyhodili… Myslím, že príbehy či legendy z frontu Veľkej vojny sú v mnohých rodinách ešte živé. V dedinách pri kostoloch dodnes stoja pamätníky s menami  a fotografiami chlapcov, ktorí v prvej svetovej padli.

LEGIONÁRSKE LEVY NA MURMANNOVEJ VÝŠINE

Takéto myšlienky mi vírili v mysli, keď som sa včera skoro ráno vybral ku Slavínu na Murmannovu výšinu, kde stojí pamätník obetiam I. svetovej vojny. Ide sa k nemu po ulici Francúzskych partizánov. Je to veľmi pekné miesto, ukryté v skupinke stromov. Medzi nimi stojí veľký kamenný blok, ktorý v každom rohu strážia legionárske levy. Pamätník odhalili v roku 1920, teda v roku, kedy bol podpísaný Trianonský mier, ktorý potvrdil povojnové rozdelenie Európy. Na stavbu pamätníka, ktorého autormi boli bratislavský sochár Alois Rigele a architekt Franz Wimmer, sa vraj použil kameň zo zbúraného súsošia Márie Terézie. Vtedy si ľudia na symboliku asi potrpeli… Treba pripomenúť, že podľa svedectiev sochu cisárovnej nezničili Slováci, ale českí sokoli. Slováci patrili k najlojálnejším národom C. a K. monarchie.

ZARASTENÁ VYHLIADKA

Pamätám si, že kedysi bol z kopčeka Murmannovej výšiny pekný výhľad na našu milovanú Bratislavu. Taký bol, predpokladám aj zámer staviteľov pamätníka. Dnes by sa však páni Rigele a Wimmer asi čudovali, keby videli, aký je pomníček uprdnutý v obkľúčení honosných barakov. Pod Slavínom novodobá high snobiety rozpútala neľútostný boj o výhľad a mnohé prepychové vily získali čierne nadstavby a vysokánske betónové múry, len aby nikto z plebsu nemohol vidieť mesto ako oni, vyvolení…

Stavebný ruch sa najnovšie ozýva spoza plota ani nie 50 metrov od pamätníka. Ale kašľať na nich! Návšteva tohto pietneho miesta stojí aj tak za to. Dobre sa tam dumá o veciach, ktoré prekračujú krátky úsek jedného ľudského života. Murmannova výšina určite stojí za návštevu.