Grasalkovičov palác: Posledné prípravy pre prvú prezidentku!
V sobotu sa funkcie Prezidenta Slovenskej republiky prvýkrát v histórii ujme žena. Po grófoch, vojakoch, Tisovi, pionieroch a troch prezidentoch sa tak v Grasalkovičovom paláci na päť rokov udomácni Zuzana Čaputová. Jasné, bývať tam nebude, to spravil doteraz jedine prezident Rudolf Schuster. A v podkroví si varil na dvojplatničke.
Priznám sa, že za komoušov som bol v paláci iba raz. Cez jarné prázdniny, keď bola obrovská nuda, ma chalani vytiahli na sovietske animáky do Pionierskeho paláca. Červení však nemali paláce v láske, a tak oficiálny názov znel Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda.
Keď už bol palác prezidentský (od r. 1996), bol som v ňom pracovne viackrát a vždy som si užíval tú jeho atmosféru. Mramorové schodisko, naleštené drevené parkety, mohutný dubový nábytok, pozlátené zdobenie, krištáľové lustre… Vyzerá to ako na dobových fotkách z konca 19. storočia, ktoré som našiel na maďarských stránkach (fortepan.hu). Tá krása, ktorú môžeme obdivovať dnes a slúži ako kolorit pre výkon najvyššej ústavnej funkcie, nie je, žiaľ, pôvodná. Po fronte a pionierskych filatelistoch, hudobníkoch, chovateľoch či tanečníkoch toho veľa z pôvodného vybavenia nezostalo. Napríklad, zariadenie Zeleného salóna dodala v roku 1996 podľa historických vzorov viedenská firma H. C. Schmidt.
Palác je pre prezidenta, jeho záhrada je pre všetkých. A to je dobre, lebo je to jeden z najväčších zelených parkov v našom meste. Veď práve záhrada bola pre grófa Grasalkoviča tým hlavným, keď dal v roku 1760 palác postaviť. On to ani nebol palác, pôvodne to mal byť iba taký väčší záhradný pavilón.
Prezidentský palác patrí k symbolom Bratislavy, ba čo viac, k symbolom slovenskej štátnosti. Po 23 rokoch od poslednej opravy by potreboval čiastočnú rekonštrukciu. Iba pár dní pred inaguráciou prezidentky maliari narýchlo natierali fasádu, nech nie je vo svete hanba. A keď sa raz pustia do paláca, mali by opraviť aj Hodžovo námestie. Pred týždňom síce vypleli burinu, ale to celkový dojem zo schátraného námestia nezachráni. Ale koniec brblania. Tú slávnostnú parádu si v sobotu treba užiť. Veď je iba raz za päť rokov.
Vážený pane. Som nadšený a neviem sa dočítať. Skáčem ako deti na ulici, keď skáču z jedného štvorca namaľovanom na asfalte ( u nás ešte to vidieť), do druhého. Úžasná myšlienka, ktorou ponúkaš…
Som rovesnik Tvojho otca. Pochádzam z Gajar, ( nôž nosím stále ešte vo vrecku ?) od šiesteho roku Bratislavčan s “ medzistanicami“ ; Biely kríž, Trenčianská ulica, Mierová kolónia. Tam v okolí som navstevoval budovy nazývajúce sa škola, či gymnázium… Neskôr,.. Ach čo ; vyťukaj si moje meno na IT. Od 1969 žijem v Bavorsku. Aj tu, ako aj v Bratislave som sa venoval špičkovanému basketbalu. Nuž ale dosť o mne. Pri prechádzkach po Bratislave som nakrútil video o Starom meste. Ak máš záujem, pošlem Ti ho.
Ľudovít.