OBJAVTE TAJOMNÚ KOCHOVU ZÁHRADU: Zatiaľ čo celebritné mamičky rodia vo vychytenom sanatóriu, vedľajšiu záhradu si berie späť matka Príroda

Kde rodia slovenské celebrity a bratislavská smotánka? U Kocha! O tejto bratislavskej pôrodnici pod bratislavským Slavínom už počul snáď každý fanúšik bulváru. My však teraz necháme celebritné mamičky bokom. Bratislava, My Love vás pozýva nie do pôrodnice, ale do jej záhrady. Do Kochovej záhrady.

Rád sa túlam uličkami medzi Hradom a Slavínom a okolo Kochovej záhrady som prešiel za uplynulé roky x-krát. Vždy som zvedavo nazeral cez oká plotu, čo to tam v tej zelenej džungli vlastne je. Lebo už od ulice vidno, že toto nie je nejaká nóbl záhrada, o ktorú by sa niekto poctivo staral. Je to malý prales obohnaný drôteným plotom.

Dlhé roky som nezastihol bránku do Kochovej záhrady odomknutú. Tak som väčšinou len zišiel schodmi z Bartoňovej na Partizánsku a záhada záhrady (pozn. – slovná hračka) zostávala pre mňa stále rovnakým tajomstvom.

Až raz, predsa. Bolo otvorené. So zatajeným dychom som stisol kľučku, otvoril vŕzgajúcu zelenú bránku a vstúpil. Prvý dojem? V horúcom letnom dni príjemný chládok. Pokoj. Nikde ani živáčika. Poprerastané stomy  a kríky. Burina. Les. Vyšliapané cestičky. Vôňa lipy a živice. Bzukot včiel. A to všetko medzi honosnými staromestskými vilami.

Kráčam po úzkom chodníčku a to čo vidím, si dávam do kontrastu s tým, čo som sa o Kochovej záhrade dočítal na oficiálnej stránke mesta.  „V rokoch 1929-1930 si dal známy bratislavský lekár MUDr. Karol Koch postaviť na mieste bývalých vinohradov nad mestom sanatórium so záhradou… Kochovo sanatárium bolo najmodernejším v medzivojnovom Československu… Pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín…“ Hmmm. Kedysi to možno bolo kvalitné arborétum, dnes je to zelený chaos. Vidím tis, nejaký sekvojovec, trs bambusu ako z hobby marketu. Doktor Koch by sa čudoval, čo celé desaťročia nezáujmu spravili s jeho miláčikom.

Á, vidím osadené nové lavičky! A nejaký zvláštny bazénik. „Vedľa bazéna bola vyrovnaná plocha, ktorá mala funkciu slnečného kúpeľa. Bola to plocha s najdlhším slnečným svitom dňa.“ Pozriem hore do korún stromov a je mi jasné, že sem slnko nezablúdilo už poriadne dlho.

Čo ma milo prekvapilo, sú dve pieskovcové súsošia popri cestičke. Fakt veľmi zaľúbení milenci a v inej časti je vytesaná z kameňa matka s dieťatkom. Autor neznámy (nielen dieťaťa, aj matky). V tom tajomnom lesíku vyzerajú postavy zelené od machu akoby ich zakliala nejaká čarodejnica. Má to atmošku. Ako vlastne celá Kochova záhrada. Ale neviem si predstaviť, ako sem z pôrodnice vyjde na špacírku novorodička z vedľajšej pôrodnice. Napriek skromným náznakom nejakej údržby striehne v Kochovej záhrade veľa rizík, či už v podobe vytŕčajúcich koreňov alebo klzkého lístia na kamenných schodoch.

Mesto už roky hovorí o tom, že Kochovu záhradu chce revitalizovať a dať do pucu. Jasné, chápem, sú iné, väčšie investičné výzvy, ale bola by naozaj veľká škoda, keby tento fliačik starej zelene chradol ešte ďalšie roky.