BRATISLAVSKÍ HRDINOVIA: Nie všetci majú pre koronu zatvorené!

Buď hrdina, zostaň doma! Takýchto výziev sú teraz plné internety… Zostať doma, ak môžeš, nie je hrdinstvo. Je to zdravý rozum. Skutočnými hrdinami týchto dní sú pre mňa ľudia, ktorí nechodia v rámci home officu na prechádzky s deťmi do parku či sa bajkovať, ale tí, ktorí napriek ohrozeniu vlastného zdravia a zdravia svojich blízkych pokračujú v pracovnom poslaní pre dobro väčšiny. Lebo to tak cítia. Lebo musia. A nehovorím iba o lekároch a zdravotníkoch, ktorí si, samozrejme, zaslúžia náš obdiv a vďaku nielen v týchto pohnutých časoch.

Viete si predstaviť, že by smetiari zostali doma?

Pred prácou som sa ráno prešiel po koronárnej Bratislave. Prázdne električky, vyľudnené ulice, len kde-tu osamelý chodec s rúškom na tvári. Pozatvárané obchody, kaviarne, reštaurácie… O to viac si všímam pracovníkov, ktorí za lepších časov unikajú našej pozornosti. Ich prítomnosť berieme ako všednú samozrejmosť, ale nie dnes! So zaujatím hľadím na smetiarov, ako s rúškami na tvári obratným pohybom vyprázdňujú smetné nádoby na Obchodnej. Medzi pustými výkladmi zatvorených obchodov kde-tu prekukne trocha života. Tam sú otvorené malé potraviny, tam pekáreň, na rohu v drogérii predavačky dokladajú tovar, poštárka ťahá za sebou plný vozíček zásielok akoby sa nechumelilo. Čo iné má robiť?

Pomaly idem týmto prázdnym mestom a míňam len zopár zahalených anonymných tvárí. Som jednou z nich. Muž v maske. Prichádzam na Korzo a vidím, že lekáreň u Zlatého grifa otvára. Nikde žiadne šóry, tak nazriem dnu. Pýtam si, a aj dostávam (!) vitamíny a lieky. Obsluhuje ma sympatická dievčina, ktorej vykúkajú iba oči nad maskou.

Študentka Nika nesedí doma. Je tam, kde ju treba.

A začína sa výjav ako z videa z prezidentskej kampane.

Pýtam sa jej: „Nebojíte sa?“

Ona sa pod rúškom asi trocha usmeje a odpovedá:

„Nie, nebojím. Myslím, si, že ľuďom treba v týchto ťažkých časoch pomáhať a my lekárnici to robíme,“ odpovedá. Dozvedám sa, že sa volá Nika, študuje farmáciu a v lekárni aj v čase karanténnych reštrikcií pomáha päť dní v týždni.

„Nikdy by mi nenapadlo, že sa raz ocitnem v prvej línii v takejto kritickej situácii. A som za túto skúsenosť vďačná. Niektorí pacienti k nám prichádzajú dosť vystrašení, iní sú pokojní, ale všetci sa snažia spraviť si nejaké zásoby. Máme skoro všetko, aj dezinfekciu, teda okrem rúšok. Nemáme ani informáciu, kedy by rúška mohli byť. Ja som si ušila sama, ale potom sme dostali tie, čo mám teraz na sebe,“ povie a ja si všímam, že na leme jej rúška sa vyníma značka MIKLOSKO. Áno, známy módny návrhár sa takto rozhodol prispieť svojou troškou a pomôcť potrebným. Okrem rúška sa lekárnička chráni aj gumenými rukavicami, ktoré si mení každé dve hodiny.

Lekáreň na Sedlárskej – kúsok života v tomto mŕtvom meste.

Po Sedlárskej, kde lekáreň sídli, zvykli donedávna za hodinu prejsť stovky turistov. Teraz nič. Aký je to pocit? „Keď sa pozriem von cez sklo dverí vidím, že je to ako v meste duchov…,“ odpovedá lekárnička, ktorá sa napriek všetkému snaží hľadieť na súčasnú situáciu optimisticky. „Zo všetkého negatívneho si treba zobrať to pozitívne. Ak môžete, buďte doma so svojimi blízkymi. Bez rúška nechoďte medzi ľudí. Ja som aj rada za takúto vynútenú pauzu. Myslím, že planéta si musí od nás aspoň na chvíľu oddýchnuť,“ dodáva Nika.

Výuka nových vodičov v čase koronavírusu.

Takých ako ona sú v našom meste tisíce. Nemôžu zostať doma, aby sme my mali čo jesť, piť, aby sme mohli hrdinsky pozerať telku, četovať na internete… Okrem zdravotníkov a lekárov treba vzdať hold aj celej tej armáde anonymných predavačiek, šoférov, poštárov, novinárov, policajtov, roznášačov obedov, úradníčok, skladníkov, elektrikárov, pekárov… Oni sú hrdinovia týchto dní!  My im to aspoň nesťažujme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *