Bratislavskí františkáni sprístupnili tajné zákutia kostola: Z veže uvidíte Bratislavu ako nikdy!

Pri letných potulkách naším mestom som pred františkánskym kostolom natrafil na skromný pútač, ktorý oznamuje, že sa dá ísť hore do veže. Hmmmm, hneď som spozornel. Som totiž vášnivý zberateľ pohľadov na Bratislavu! Hneď mi bolo jasné, že vežu Kostola Zvestovania Pána, čo je oficiálny názov tohto svätostánku, musím čím skôr navštíviť. Stalo sa a tu sú dojmy bratislavského pútnika.

Františkánsky kostol mám už dlhé roky v láske. A nielen preto, že má vyše 700 rokov a je teda najstarším v Bratislave. S kamarátmi sem v čase adventu chodíme na rorátne omše, ktoré sa odohrávajú skoro ráno iba za svetla stoviek sviečok. A cez rok, vždy keď idem okolo, doňho aspoň nazriem (raz som sa omylom ocitol dokonca na maďarskej omši). Je to jeden z mála bratislavských kostolov, ktoré sú otvorené po celý deň. Oni sú bratia františkáni skrátka také otvorené povahy, radi sú v kontakte s frmolom dnešnej doby a pred nikým sa neuzatvárajú. To, čo spravili toto leto, je toho dôkazom.

Návštevníkov pustia nielen do vnútra kostola, aby sa tam pokojne pomodlili či  poprechádzali (žiadne zamknuté mreže či retiazka, za ktorú je zákaz ísť), ale dovolia im nahliadnuť aj do zákulisia kláštora. Spovedná chodba s vystavenými sochami, kaplnka či krásna záhrada v átriu sú verejnosti sprístupnené už roky. Toto leto si však františkáni povedali, ukážeme ľuďom ešte viac! Zo srdca im za to ďakujem. Za jediné euríčko (tá suma bola taká smiešna, že som dal dve) mi ukázali veci v našich končinách zatiaľ nevídané.

V prvom rade je do pokladnica (áno, pokladnica!) – zlaté obradné predmety, pred ktorými som mal takú bázeň, že som ich ani necvakol. Ale čo tam po cennostiach, mňa tentoraz do kostola prilákala najmä veža!

To, že vežu františkánskeho kostola obnovujú, som si všimol už pred štyrmi rokmi, keď sa na nej objavilo lešenie. Povedal som si vtedy – paráda, ďalšia pamiatka sa opraví. Ani vo sne by mi nenapadalo, že sa raz pozriem hore. A nielen ja, vyštverať sa tam môže hocikto. Neviem o žiadnom inom kostole v Bratislave, ktorý by voči  verejnosti spravil takéto gesto.

Krásne zreštaurovanou gotickou vežou stúpam po príkrych schodoch hore. Nejde to ľahko, ešteže nie sú točité ako napríklad vo veži Starej radnice. Keď pozriem hore, nad svojou hlavou vidím srdce obrovského zvona, snáď všetko spravili dobre a vydrží…

Za necelé dve minúty som hore na veži a nedočkavo sa vrhám k okienkam. Aká je vyhliadka? Čo uvidím? Ach jaj, výhľad kazí pletivo, ktoré bráni, aby sem nelietali holuby. Ale na to som si už zvykol pri iných bratislavských vežiach, na ktoré mi bolo dopriate vyjsť. Už viem, že sa to pri fotení dá okabátiť, keď objektív pritlačím čo najviac k očku na pletive. Takže, čo tu máme?

Kostol Uršulínok, na ktorom som vždy obdivoval čokoládovú vežičku. Lenže zatiaľ, čo zdola tento kostol vyzerá nenápadne, teraz z vrchu vidím, že je to vlastne poriadne veľký kláštor.

Naľavo je ministerstvo kultúry a hlavná pošta s krásnou mozaikovou strechou. Idem k druhému okienku. Tam nič moc – strechy a za nimi kúsok Michalskej veže s lešením.

Potom výhľad ponad strechy na Hrad. Vedľa Dóm aj UFO vynárajúce sa zo zelených korún stromov. Pri poslednom okienku zase strechy.  Fotím, vychutnávam, obdivujem. A idem dole.

Keď už som tu, nazriem aj do záhrady. Pekne to tu spravili. Zeleň, oleandre, lavičky pre unavených pútnikov aj mini jazierko s oranžovým kapríkom. Osviežujúca oáza skrytá v horúcom meste!

Aha, ešte je otvorená aj Kaplnka sv. Jána evanjelistu v ľavej lodi kostola. Nazriem tak a už sa ponáram do hry svetla okennej mozaiky. Cítim ako sa na mňa dívajú svätí a uhorskí králi, ktorých sochy stoja po bokoch. Cestujem v čase.

Otočím sa a na stene vidím obrovský svätý obraz. Najväčší barokový obraz na Slovensku! Má tristo rokov a je naozaj majestátny. Volá sa Kráľovná anjelov, keby sa Vás niekto pýtal…

Moja dnešná prehliadka františkánskeho kostola sa končí. Aby som to zhrnul. Je super, že sa bratia františkáni vydali touto cestou, ktorá je v iných krajinách bežná. Že kostoly sú tu pre ľudí a útechu, oddych, pokoj, silu, ale tiež poznanie, im majú poskytnúť aj mimo času vyhradeného na omše. Verím, že viacero bratislavských kostolov sa časom vyberie tiež touto cestou.