Ako Bratislavčania prišli o najromantickejšie schody: Pálffyho palác na Zámockej

Niekedy sa nestačím čudovať, ako sa mi moje mesto mení rovno pred očami. Stačí, že do niektorých končín Bratislavy nezavítam pár mesiacov a potom, keď tam prídem, pozerám „jak mucha Puk“.

Pálffyho palác na Zámockej ulici.

Myslím, že každý rodený Bratislavčan v tínedžerskom veku nenadväzuje ľúbostné kontakty len v rámci okruhu svojich rovesníkov, ale tvorí si tiež milenecký vzťah k svojmu mestu. Dvor pred domom, ktorý mu stačil po celé detstvo, je mu zrazu malý, a tak vyráža do bratislavských ulíc. A nachádza tam svoje zákutia, svoje podniky, svoje výhľady…

Schody zo Svoradovej ulice na Zámockú v 90. rokoch.
Schody po obnove paláca.
Dnes sa už popod oblúky kaplnky neprejdete.

Ja som sa v čase dospievania tiež veľmi rád túlal uličkami Starého mesta. Bol začiatok 90. rokov, hneď po revolúcii, a vo vzduchu bolo cítiť sladkú vôňu slobody a svetlých zajtrajškov. Ale mesto, to vtedy vyzeralo inak ako dnes. Ošarpané budovy, lešenia, rozbité chodníky, chátrajúce pamiatky… Na jednej strane barbarstvo, na druhej strane to malo svoje melancholické čaro, na aké dnes v Bratislave natrafíte už iba vzácne.

Pohľad na priečelie schodov zo Zámockej ulice v 90. rokoch.
Priečelie dnes.
Schody viedli pod takouto krásne vyzdobenou klenbou.

Medzi moje najobľúbenejšie túlačky v tom čase patrilo okolie Hradu a okolie Panenskej ulice. Veľmi rád som chodieval prastarými rozbitými schodmi zo Svoradovej ulice hore na Zámockú. Strmé schody viedli cez akúsi polorozbitú kaplnkou s krásne vyzdobeným stropom. Najmä večer to bolo fakt veľmi tajuplné a romantické miesto. Hotové kulisy pre historický film! Vždy som hútal, kde sa tam tie schody vlastne vzali a hlavne, čo to bolo za kaplnku.

Až o dobrých desať-pätnásť rokov vysvitlo, že moja „kaplnka“ bola súčasťou niekdajšieho Pálffyho paláca. Jeho ruiny sa niekedy začiatkom nového milénia dostali do súkromných rúk a začali ho potom dávať dohromady z artefaktov, ktoré sa zachovali. Určite záslužný počin. Dnes sa Pálffyho palác zo 17. storočia opäť skvie v plnej kráse.

Priečelie zo Svoradovej.
Pohľad zo schodov dolu na Svoradovu.

Len škoda, že moje obľúbené schody stratili svoje čaro. Už nevedú cez kaplnku, tá je po rekonštrukcii súčasťou paláca a je pre verejnosť zatvorená. Schody stavbu obchádzajú akoby s tou starou stavbou nikdy nemali nič spoločné.

A mne je trocha smutno, že jedna z mojich obľúbených cestičiek zmizla z mapy Bratislavy. Zostalo mi len zopár starých fotiek.

Bola to romantická ulička.

Komentáre k článku

  • 18. júla 2021 at 16:09
    Permalink

    Áno, aj mne je smutní, že Stará Bratislava
    sa pomaly podobá Amerike. Iné krajiny sak veľmi starajú a zachovávajú poklady svojich predkov…Naozaj, neuveriteľná škoda, že si sami ničíme históriu a nachádzame väčšinou len v knihách, ktoré v dnešnej dobe aj tak takmer nik nekupuje, nečíta. Mladí povedia, že je iná doba. ALE KTO TVORÍ TÚ DOBU?! My ľudia sme za to všetko zodpovední!😢

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *