Záhadá rozlúštená? Prečo padlo lietadlo na Zlatých pieskoch!

Tragédia, ktorá otriasla Bratislavou! Čo Bratislavou, celým Československom. Pád lietadla na Zlatých pieskoch 28. júla 1976 sa nezmazateľne zapísal do histórie nášho mesta.

Ako malý chlapec som od dospelákov neraz počul: „To bolo vtedy, keď padlo to lietadlo na Zlatých…“ Podobne zvláštne a neuveriteľne mi zneli aj vety ako „Vtedy, keď prišli Rusi…“, ale to bolo už o úplne niečom inom.

Ten výjav je ako vystrihnutý z amerického katastrofického veľkofilmu. Predstavte si Zlaté piesky – štrkovisko na okraji Bratislavy. Je horúce leto a na brehoch jazera sa opaľujú stovky dovolenkárov, na hladine jazera sa člnkujú ľudia, decká sa hrajú na nafukovačkách… A zrazu vidia, ako  sa k nim z neba rúti obrovské dymiace lietadlo. Letí veľmi nízko, jeho osud je nezvratný. Zrazu s veľkým rachotom roztne pokojnú hladinu jazera. Ticho. Možno nejaké zhrozené výkriky. Ľudia neveriacky pozerajú a trvá im pár sekúnd, kým im dôjde, čo práve videli. Stali sa očitými svedkami najväčšej leteckej katastrofy v našich dejinách. V lietadle Československých aerolínií na linke Praha – Bratislava bolo 76 ľudí. Pád nakoniec prežili len traja.

O tejto tragickej udalosti vyše 40 rokov kolovali rôzne špekulácie. Aj preto, lebo k nej došlo v čase komunistickej totality a vyšetrovacia správa o katastrofe sovietskeho stroja IL-18 nebola verejnosti nikdy predstavená. Vravelo sa, že lietadlo malo pokazený motor, že mu nedovolili núdzovo pristáť v Brne, kde bola práve nejaká vietnamská delegácia, ani že nemohlo pristáť vo Viedni, ktorá bola za „železnou oponou“. Aká je však pravda?

Svetlo do celej udalosti vniesla až kniha Katastrofa 001 na Zlatých pieskoch, ktorú napísal môj bývalý kolega David Púchovský, a ktorá je už niekoľko dní v predaji. Nájdete v nej rozhovory s troma preživšími, minútu po minúte posledného letu, doteraz nepublikované fotografie a svedectvá…

Takto je v knihe opísaná záchrana tých, ktorí prežili:

-Vysekaný otvor nemal viac ako 50 × 50 centimetrov. Podľa ďalších zdrojov záchranári vysekali najprv jeden otvor v priestoroch toalety, kde už bola voda. Až druhý otvor v priestoru zadného bufetu priniesol pohľad, na ktorý z nich nikto do smrti nezabudne. „Zjavili sa nám štyri tváre. Žiaľ len štyri tváre. Ten pohľad bol proste taký ako na sardinky v krabičke,“ povedal Zdenko Kastler pre dokument Českej televízie. „Keď sme spravili ten otvor, videli sme štyri hlavy ako v paradajkovej šťave. Stonali a ťažko dýchali. Museli sme ich držať za vlasy a ťahať po jednom,“ spomenul si Tibor Čech. „Rozprával na nás ten Francúz, ale my sme mu nerozumeli,“ poznamenal Kastler. Iný svedok spomenul, že ten najvážnejšie zranený zo štvorice dookola opakoval: „Hoši pomalu, ruce, nohy“.

Ak vás téma tejto leteckej katastrofy zaujíma, v piatok 6. decembra máte jedinečnú príležitosť pýtať sa priamo autora knihy Davida Púchovského. Diskusia sa začína 6. decembra o 17:30 v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave.