VIANOCE 1989: Prior zase nemal baliaci papier! Ešteže vypukla revolúcia

Je jasné, že tento rok budú Vianoce iné, na aké sme boli zvyknutí po minulé roky. Nádejou nech nám je, že Vianoce môžu byť vždy pekné.

Ako decko som Vianoce miloval. A nielen pre víziu darčekov, mal som skrátka rád to vzrúšo, ktoré bolo cítiť vo vzduchu. Vyzdobené výklady, vystresovaní ľudia v obchodoch, prázdniny. A konečne pozerateľný program v telke, tanier naložený pocherajmi od babky a na radiátore sa sušili otepľovačky z dopoludňajšej guľovačky s chalanmi na dvore. Aby bolo jasné, takéto si pamätám Vianoce z 80. rokov minulého storočia. Ale nie vždy to bolo také idylické, ako sa nám pamätníci snažia nahovoriť. Pamätám si roky, kedy Vianoce v Bratislave neboli vôbec biele, viackrát bolo aj nad 10°C a pršalo! Čiže súčasné teplé počasie mňa nevykoľají!

Keď som bol na druhom stupni zéešky, radosť z blížiacich sa „sviatkov zimy”, ako to komouši volali, mi umocňovalo zháňanie darčekov pre rodičov, babku a brata. Vyčariť niečo v obchodoch za dvacku, čo som mal k dispozícii, bolo fakt umenie. Pitralon a handrička proti zahmlievaniu čelného skla na našej žltej dacii pre otca, pre babku čínsky hrnček zo Sklo – Porcelán na Steinerke, pre mamu bulharská voňavka z drogišky na Februárke… Brchovi ani neviem čo som kupoval.

Že ide naozaj do tuhého, signalizovala zimná výzdoba vo výkladoch a hlavne Strieborná a Zlatá nedeľa. Čo to bolo? Predposlednú a poslednú nedeľu pred Vianocami boli výnimočne otvorené obchody, aby pracujúci ľud mohol v pokoji minúť vianočné prémie a nakúpiť darčeky. To nie ako teraz, keď darčeky môžete nakupovať bez obmedzení od rána do večera.

Hoci sa obchody na Vianoce svedomito pripravovali, nemali to jednoduché. Fakt lukratívneho tovaru bolo málo, lebo za tovar zo zahraničia muselo socialistické Československo platiť tvrdou menou a tej bolo aj v národnej banke poskromne. Preto sa bežne stávalo, že dostali napríklad štyri magneťáky a už nič, alebo len 30 kusov LP platní z dovozu… Veľakrát sa žiadaný tovar ani nevykladal na pult a vedúci predajne takéto skvosty predal známym tzv. pod pultom. Chýbali aj také bežné veci ako mandarínky… Ale to je už obohraná pesnička.

Že to nebolo ružové ani v prelomovom roku 1989 dokazujú noviny z dní, kedy už bola Nežná revolúcia v plnom prúde a boľševik mal na kahánku. Večerník písal: „Pred niekoľkými dňami – 22. novembra – sme v článku A Vianoce prichádzajú kritizovali starý neduh bratislavských obchodov. V tomto prípade išlo o OD Prior. Na nadchádzajúce sviatky sa síce zásobil väčším množstvom tovaru, no opäť pozabudli na to, že tovar treba nielen predať, ale aj vkusne zabaliť do papiera s vianočným motívom.” Inak ten 89. to bol super rok. Predstavte si, Vianoce a revolúcia v jednom. Paráda! A prvý výlet do „Esterajchu”.

V 90. rokoch, teda už v časoch divokého kapitalizmu, dostali pre mňa Vianoce úplne iné čaro. Bol som už tínedžer a nie decko, ktorému ide o darčeky. K Vianociam vtedy pre mňa neodmysliteľne patrilo Betlehemské svetlo. Ide o tradíciu, ktorú zaviedli rakúski skauti. Tí priamo z miesta, kde sa na rodil Ježiško, prinesú do Viedne zapálený lampáš a odtiaľ sa plamienok nádeje šíri ďalej do Európy. Pekná tradícia a som veľmi rád, že ako skaut z bratislavskej Jednotky som bol pri tom, keď to prišlo k nám. To sme spolu s kamošmi obiehali s lampášom v ruke kostoly v Starom meste, tam si Betlehemské svetlo odpálili a potom sa šírilo ďalej medzi veriacich. Niekedy sme od kostolníka či sestričky dostali ako odmenu čokinu a hlavne – požehnanie.

V neskorších ročníkoch si po Betlehemské svetlo mohli prísť ľudia priamo na nádvorie Radnice, kde ich obslúžili naši skauti. V 90. rokoch sa v Bratislave naplno usídlila tiež tradícia Vianočných trhov. Na Hlavnom námestí sa vtedy ešte predávali aj stromčeky a kapry.

Poviem Vám, rád spomínam na Vianoce v Bratislave. Či už vŕzgal pod gerlachovkami sneh, alebo mrholilo, vždy to malo svoje nádherné kúzlo. A stále má…

Napriek korone a striktným opatreniam, nenechajme sa ukrátiť o čaro Vianoc. Bude to síce bez veľkých trhov a cigánskej, a asi aj bez snehu, ale veď o tom Vianoce ani nie sú.