SMUTNÝ NÁLEZ V STAROM MESTE: Po staviteľovi Justičáku a Národného múzea nám zostal tento domček

Mnohé príbehy nepochoval čas, ale nezáujem ľudí. Žasneme nad povesťami starého Prešporka, s hrdosťou sa obraciame do dôb, kedy Požoň bola hlavným mestom Uhorska, radi sa nechávame očariť legendami o Veľkej Morave či Keltoch… Pritom mnohé príbehy nášho mesta, ktoré by sme ešte aj teraz mohli uchopiť, nám unikajú rovno pred očami. Ako je to v prípade tohto nenápadného domčeka, na ktorý sa môžete pozrieť spoza plechového plota na Grösslingovej ulici.

Na fasáde nenápadnej budovy je napísané STAVITEL V. NEKVASIL. Je to zaujímavý odkaz na českého staviteľa Václava Nekvasila (*1840 – †1906) a jeho najstaršieho syna Otakara Nekvasila (*1869 – †1933), ktorým sa podarilo vybudovať jednu z najväčších stavebných firiem v Česku. V Prahe postavila firma Nekvasil  napríklad paláce Koruna, Adria či YMCA. Po vzniku Československej republiky začala podnikať aj na Slovensku a v Bratislave postavila dve výnimočné stavby – Justičný palác a budovu Slovenského národného múzea.

S výstavbou Justičáku na Záhradníckej ulici sa podľa návrhu slovenských architektov Alexandra Skuteckého a Vojtecha Holescha začalo v roku 1930 a hotový bol o sedem rokov neskôr. Pôvodná kapacita väznice bola 300 osôb, dnes je to 644 osôb. Vždy, keď idem náhodou okolo, mi nejaký vnútorný hlas hovorí – stačí ho vidieť takto zvonka!

Na rozdiel od Justičného paláca, v budove Slovenského národného múzea na nábreží väčšina bratislavských smrteľníkov bola. A rada. Pôvodne to bola pobočka Českého zemědělského muzea, ktorú v roku 1924 založila Spoločnosť slovenského vlastivedného múzea. V roku 1961 sa spojila so Slovenským národným múzeom, ktorého riaditeľstvo odvtedy v budove sídli. Ale, samozrejme, je to hlavne sídlo Prírodovedného múzea SNM. Priznajme si, chodili sme tam radi ako decká, chodíme tam teraz so svojimi deťmi či vnúčatami a hoci nie je porovnateľné s prvou ligou svetových múzeí, má čím zaujať. Neviem ako vy, ale ja mám najradšej zbierku hornín a minerálov, diorámy, mamuta a obrovskú vyzu visiacu zo stropu! A také to vŕzganie parkiet pod zošľapaným kobercom.

Takže tak, toto dala nášmu mestu veľavážená firma Nekvasil. A my? Unikátny dom, ktorý nám po nej zostal, už dlhodobo opustený chátra. Ešte v polovici 90. rokov tam niekto býval, čo dokazuje fotka z môjho archívu. Dnes smutno a mŕtvo. Dom, ktorý jedného dňa asi zmizne z mapy Bratislavy a s ním aj jeden zaujímavý príbeh…