Rača: Najkrajšia dedina v Bratislave!

Všichni jsme odněkud – tvrdil vojak Švejk a je to svätá pravda. Ja som z Rače. Teda nie úplne, ale dosť. Moja prababka a babka z maminej strany boli z Rače a ja s mojou rodinou v tejto bratislavskej mestskej časti bývam už 15 rokov. Moje dcéry sú už teda Račanky jak repa. Či skôr frankovka.  

Rača na jar.

Keď som bol malý, bývali sme pár zastávok bližšie k centru, s Račou som však bol tesne spojený. Mali sme tam taký starý domček na ulici Pri vinohradoch, záhradku, pár koreňov viniča… To, čo komunistickí sceľovači nepobrali.

Dedina sa tu mieša so sídliskom.

V tom domčeku mávala moja prababka kedysi obchodík a pradedko šrotovník, na záhrade úle. To si nepamätám, ešte som nebol na svete. Z tých čias však zostali po skriniach a na povale rôzne artefakty, od škatuliek z prvorepublikových mydiel až po rodinný album s fotkami. Ten som zachránil a moja babka mi ešte, kým zomrela, stihla k fotkám spraviť popisky. Neznáme tváre elegánov s fičúrskymi fúzikmi zrazu dostali mená… Podľa fotiek je jasné, že kedysi sa chodilo veľa na púte, každá druhá fotka bola masovka z Mariatalu.

Rodinný album vydal tajomstvá…
Prababka a pradedko Vulganovci.

Domček, ktorý už neslúžil na stále bývanie, páchol trocha stuchlinou, na stene sväté obrazy, večné svetielko pri soške Panny Márie, vŕzgajúca podlaha, staré armary… A pod domom pravá vinárska pivnica, kde som ešte ja zažil pravé prešovačky. Všetko ručne! Dvaja chlapi sa opreli do drevenej tyče a tlačili a z prešu tiekol sladký hroznový mušt.

Aj môj dedko chodil svokrovcom pomáhať oberať.
Spomienka na obchodík prarodičov.

Na záhradke v júni sladké čerešne, jahody, egreše a za drevenou stodolou voda v tuni, v ktorej sa rojili larvy komárom. A pred letnou kuchynkou bola parádna hruška! Mal som to tam rád, ale všetko to odvial čas…

K Rači ma to však ťahalo a keď naskytla príležitosť presťahovať sa tam, tak som neváhal. Hoci oficiálne sú to Krasňany. Nevedel by som už asi bývať inde ako pod kopcami Malých Karpát. Je tu krásne vo všetkých štyroch ročných obdobiach. Ale teraz na jeseň je to tu najkrajšie. Vinohrady zlatnú, dozrieva v nich hrozno, v lesoch začínajú opadávať jedlé gaštany, lístie vonia hríbmi a kopce po dažďoch tuho fajčia…

Krasňanské vinice a v diaľke mesto.

Čo sa mi na Rači fakt ľúbi, je to, že hoci je už vyše 50 rokov súčasťou hlavného mesta, je to furt jedna dedina. S plusmi aj mínusmi. Najväčším plusom je, že sa tu ešte stále veľmi veľa ľudí navzájom pozná, aspoň z videnia. Starousadlíci aj noví. Zdravíme sa. Nevýhodou zasa je, že si všetci až moc vidia do taniera, alebo by si aspoň chceli vidieť. A tak sa potomkovia tety Jože, kerá bola na nože s Agnešu, na seba stále kukajú cez prsty, hoci už ani nevedia prečo. A na fejsbúku si Račania vedia dať poriadne do držky. Tu sa veľká anonymita nenosí, Rača je malá mestská časť aj keď do nej zahrnieme Krasňany a Východné.

Takéto krásne pivnice skrýva podzemie starej Rače.
Rača z „veľkej retiazky“.

Bratislavčania zablúdia do Rače najmä v septembri, na vinobranie. Okoštovať miestny burčák, dať si dva deci frankovečky, zamastiť si ústa lokšami s husacinou. A decká na kolotoče! Vinobranie je v Rači už tento víkend, ja tam budem. A vy?

Alstrova ulica na vinobranie.
Zábava.
Burčáček aj vínko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *