Pif: Ako som zháňal najlepší časák na svete!

Keď sa už začal ten školský rok, spomenul som si, ako sme trávili na zééeške prestávky a popoludnia v družine… Ako prvé sa mi nevybavili hry na školskom dvore, ale to, ako sedím v lavici, na nej mám rozložený časopis Pif a cez preklepový papier fixkou prekresľujem obrázky z komiksov a potom ich vyfarbujem. Taká blbosť, ale boli obdobia, keď sa tejto kratochvíli venoval skoro každý v družine! Teda ten, kto mal čo prekresľovať. Ten, čo patril medzi šťastných majiteľov Pifa.

Teším sa z Pifa ako malý Jarda.

Pif, to bola paráda. To bol zázrak! Najlepší časák na svete a čo ja viem čo ešte. O čo išlo? Bol to francúzsky obrázkový časopis s komiksmi, ktorý sa za totality dovážal aj do Československa. Vydavateľstvo Pifa totiž bolo vo vlastníctve Komunistickej strany Francúzska, a tak sa mohol dostať aj k nám, do socialistického skoro raja. Neviem, či sa dal kúpiť aj inde na Slovensku, ale v Bratislave sa predával v Zahraničnej tlači na Leningradskej ulici (dnes Laurinská). Dovážali ho tuším každú stredu či štvrtok a to už pred predajňou stála šóra nedočkavcov. Nestálo sa len na Pifa, ale aj na rakúske noviny Volkstimme (tam bol program ORF) či Burdu. Záujemcov bolo veľa, zahraničnej tlače málo, a tak nikto nemal zaručené, že kým príde na rad, budú ešte jeho časopis mať. Teda jedine, že by mal známosti a predavačka mu ho schovala pod pultom. Na Pifa som stál viackrát, ale nie vždy som ho aj dostal. Nebol to lacný špás, v polovici 80. rokov stál, ak ma pamäť neklame, 20 korún a potom o trochu viac. Niečo ako dnes 20 eur. Ďalšie Pify som mal po staršom bratovi alebo som ich získal  výmenou. Zopár čísiel som tiež ukoristil, keď som robil triedneho zberového referenta. To som mal právo ponoriť sa ako lovec perál do školského kontajnera s papierom a hľadať tam šmákociny, ktorých sa iní zbavovali. Niektorí starší žiaci sem-tam zaviazali do balíkov s novinami aj nejakého toho ochytaného Pifa.

Práve tam, kde je dnes optika na Laurinskej, predávali kedysi Pifa.
Komiks môjho detstva.

Čím bol Pif taký extra? Hrdinami hlavného komiksu bol pes Pif a kocúr Hercule s červeným flajstrom na líci, potom tam boli ďalšie zvieratkovské komiksy ako Pifou, Léo, Placid et Muzo… Ale boli tam aj akčné realistické komiksy ako napríklad o pravekom lovcovi Rahanovi, lovcovi gangstrov, ktorý ovládal karate a volal sa Dr. Justice a podobne. Ale to nebolo všetko!

Pifou

Pif sa predával pekne zabalený vo fólii a v nej bola hračka. Také sa v socialistických hračkárstvach nepredávali… Pritom to boli zväčša prkotiny na úrovni veľkého kinderka, ale našli sa aj naozaj výnimky. Ako napríklad lupa s pribaleným balíčkom. Keď ste ho vysypali do vody, za pár dní sa vám vyliahli z prášku dafnie a mohli ste ich lupou pozorovať. Alebo pribalené boli semienka jedličky či dokonca vajíčka nejakých mexických skákajúcich bĺch. Vlastne vďaka hračke celý názov časopisu znel Pif (hlavný hrdina) Gadget (hračka).

Placid et Muzo
Léo

To, čo sa v komiksoch odohrávalo, to sme si mohli len domýšľať. Po francúzsky sme, samozrejme, nevedeli. A tak nám v hlave išli príbehy s asi takýmto textom: „Aha, Pif, čo mám. Aha, ukáž. A teraz on akože hento, aha, aha, teraz skočil, aha, padák sa neotvoril… Džch!“ Skrátka, odkázaní sme boli len na obrázky.

Každý chcel byť ako Rahan. Aj my bruneti s krátkymi vlasmi.
Dr. Justice vedel narobiť porádky!

Ako som rástol a vyrástol, moju zbierku Pifov pohltil čas. Teda smetiak. Keď som bol dospelák, neraz som si povzdychol: „Mať tak zopár Pifov a zažiť ten pocit…“ A čo osud nechcel! Pred pár rokmi niekto na internete ponúkal kopu Pifov, ktoré mu bolo ľúto vyhodiť. ZADARMO! Šťastie stálo pri mne, a tak mám dnes doma asi 80 čísiel zo 70. a 80. rokov. A ako malý chlapec si ich užívam naplno, teraz už rozumiem aj francúzskych textom a príbehy mi dávajú zmysel. Už žiadne že dž, dž a on, že a henten, že! Stále mám najradšej Pifa, Hercula a Rahana.

Moja zbierka Pifov dcére nič nehovorí, ale zapózovala.

Vo Francúzsku bol Pif fenomén, z niektorých čísiel sa predalo až 1 milión exemplárov! Ale ani taký hrdina ako on nerozdýchal po páde železnej opony prudký nástup globalizácie. Francúzske deti dali pred psom a kocúrom prednosť pavúčiemu a netopieriemu mužovi. Pif vo svojej klasickej podobe prestal vychádzať v roku 1994, obnovili ho ešte v rokoch 2004-2008 a v rokoch 2015-2017 vyšlo pár čísiel ako trojmesačník. Ale Francúzi na Pifa nezabudli! Pri príležitosti 50. výročia vydávania časopisu Pif Gadget (prvé číslo vyšlo vo februári 1969) mu venovali veľkú výstavu, dokument na Arte a vyšla o ňom aj výpravná monografia. Ak zatúžite niekedy po Pifovi a budete náhodou v Paríži, obehnite bukinistov na brehu Seiny. Zvyknú mať zopár kúskov v ponuke.

Pif komiksy vychádzali aj vo vreckovom formáte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *