Dom Kotva sa dočkal obnovy, pozrite sa ako vyzerá vnútri

Dom Kotva na Vajanského nábreží, hneď oproti Slovenskému národnému múzeu, už má na stránke balove.sk svoj článok. Napísal som ho krátko pred rekonštrukciou a teraz som mal možnosť navštíviť túto ikonickú budovu znova. Čo sa tam zmenilo? Ako vyzerá Dom Kotva vnútri?

TROCHA HISTÓRIE

Najprv, na úvod, zopár faktov. Prečo Kotva? Funkcionalistická budova patrila viedenskej Všeobecnej poisťovacej akciovej spoločnosti KOTVA (Allgemeine versicherungs – aktiengesellchaft ANKER)  a okrem kancelárii tam boli tiež služobné byty pre zamestnancov pobočky. Na logu v tvare kotvy, ktoré sa vyníma na priečelí domu, je letopočet 1858, kedy bola táto poisťovňa založená. Sídlo jej bratislavskej pobočky otvorili v roku 1930. V čase druhej svetovej vojny v budove sídlila nacistická Nemecká strana a v oknách viali vlajky s hákovým krížom. Po vojne dom prepadol štátu ako vojnová korisť.

Do Kotvy sa od vojny očividne veľa neinvestovalo, čo bolo ešte donedávna vidno na stave budovy. Dnes, po rekonštrukcii, to tam vyzerá úplne inak. Na prvý pohľad zaujme zmena farby fasády – zo sivej na pieskovo žltú. A to nie je všetko. Hneď som si všimol, že za logom Kotvy sa zrazu objavilo nové okrúhle okno.

ŽIVOT V KOTVE

„Bývanie v národnej kultúrnej pamiatke má svoje plusy aj mínusy. Medzi mínusy patrí napríklad to, že si nemôžeme dať plastové okná, ktoré by nám najlepšie odhlučnili ruch ulice a obmedzili prašnosť. Na druhej strane som hrdá na to, že bývam v takej krásnej v národnej kultúrnej pamiatke,“ hovorí Iva Hložková, ktorá v Kotve vlastní jeden z bytov.

NÁKLADNÁ OBNOVA

Rekonštrukcia pamiatky je oveľa zložitejšia a nákladnejšia vec ako len také obyčajné zateplenie paneláka polystyrénom. Na rekonštrukciu Kotvy si obyvatelia museli zobrať úver 600 000 € a k tomu mali ďalších 200 000 € našetrených vo fonde opráv. „Prípravy na rekonštrukciu sa ťahali veľmi dlho, ale našťastie, mali sme veľmi dobrý projekt, o ktorý sa postaral jeden náš bývalý sused. Nechali sme opraviť strechu, spravila sa fasáda, vchod…,“ vymenúva pani Hložková. Ale aj tak ešte nie sú so všetkým hotoví. „Ešte nám stále chýba 160 000 € na kamenný obklad do výšky prvého poschodia, vo veľmi zlom stave máme kanalizáciu, stúpačky a rozvody.“

Rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky museli zvládnuť bez podpory štátu. „Jedinú podporu, 3 000 €, sme získali zo staromestského Fondu architekta Weinwurma, za čo mestskej časti pekne ďakujeme.“

ZLATÉ ČASY

A ako sa v dome Kotva žilo kedysi a aké je to dnes? „My sme sa sem nasťahovali v roku 1962, keď som mala päť rokov. V dome bývali vojaci z povolania alebo civilní zamestnanci Československej ľudovej armády, čiže všetci sa dobre poznali aj z práce. Boli to služobné byty a na prízemí domu sídlilo vydavateľstvo Naše vojsko a vedľa bol bufet,“ spomína pani Hložková. „Vždy tu bolo veľa detí. Neďaleko, ako je prístavba Právnickej fakulty, bolo detské ihrisko s malým bazénom a tam sa v lete chodili po škole zabávať. Hneď vedľa tiež fungovali kúpele Grössling, kam som chodila rovno z domu, iba tak v župane.“ 

„Dnes je to už iné, ľudia sa pomenili. Ale čo mám najradšej je, keď sa večer dívam z okna na Dunaj po ktorom sa plavia vysvietené lode. To je pohľad na nezaplatenie,“ dodáva pani Hložková.